Daňové úniky ako dôsledok globalizácie
22. 5. 2017
Nadnárodné spoločnosti si presadzujú daňové zvýhodnenia a sami si regulujú transferové oceňovanie
Globalizácia je procesom medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach. Je to jav, ktorý sa týka nie len jednotlivca, ale každého jedného z nás. Ide o postupné zjednocovanie kultúr, ekonomík, peňažných jednotiek a v konečnom dôsledku aj samotných krajín. Je to moderný fenomén dnešnej doby, ktorý prináša obrovské zmeny v zbližovaní kultúr a ekonomík. Prináša zo sebou inovácie, pokrok a spoluprácu na vysokej úrovni. V dôsledku globalizácie sa vytvárajú nadnárodné spoločnosti, ktoré majú svoje výrobné alebo obchodné aktivity rozmiestnené na viacerých kontinentoch. Dôvodom vstupu na zahraničné trhy nie je vždy len snaha o rozšírenie svojho podnikania, výhodná geografická poloha, lacná a kvalifikovaná pracovná sila. Nezriedka môžu byť motívom aj daňové zvýhodnenia a upravovanie cien tak, aby zdaniteľné zisky plynuli do zemí s nižšou mierou zdanenia. Zahranične závislé osoby svoje cezhraničné platby uskutočňujú za transferové ceny. Tieto ceny pútajú pozornosť správcov daní. Podľa zákona považujeme za zahraničné závislé osoby: blízke alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby. V rámci týchto skupín sa jednotlivé podniky špecializujú sa rozličný úzky okruh činností, tým pádom dochádza k častým transakciám, ktoré prekračujú hranice jednotlivých štátov. Diskusia nad problematikou transferových cien v odborných kruhoch neustále silnie. Vyzerá to tak, že transferové ceny nedosahujú žiadaný efekt, ktorým je zamedzenie neoprávnených presunov zisku v rámci nadnárodných spoločností. Transferové ceny spravidla určuje materská spoločnosť, jej výšku ale ovplyvňuje výška zisku daného člena skupiny v krajine jej pôsobenia. Zisk v tejto krajine podlieha zdaneniu a snahou skupiny môže byť práve prostredníctvom transferových cien presunúť zisk do krajiny, kde je nízke daňové zaťaženie a v konečnom dôsledku bude zisk po jeho zdanení vyšší. Cieľom štátov je zabrániť takémuto konaniu a logicky na daniach vyzbierať čo najviac. Na tento účel bola zavedená Smernica OECD, ktorá upravuje princíp nezávislého vzťahu pri transferovom oceňovaní. K tomuto princípu sa hlási aj Slovenská republika. Na základe neho sa porovnávajú transferové ceny, ktoré medzi sebou dohodli závislé osoby, s cenami, ktoré by medzi sebou dohodli osoby, ktoré nie sú od seba závislé. Na vyčíslenie týchto rozdielov sa používajú rôzne metódy transferového oceňovania a ak došlo v dôsledku transferových cien k zníženiu základu dane, alebo zvýšeniu daňovej straty, bude musieť závislá osoba vykonať nápravu. Konať v rozpore so zákonom sa nevypláca, nakoľko sa kontroly v tejto oblasti výrazne sprísnili.
Zákon o sociálnom poistení – pripravované zmeny
18. 5. 2017
Predkladaný návrh má za cieľ zavedenie možnosti zdieľaného ošetrovania člena rodiny. Platné a účinné znenie zákona totiž ukladá možnosť vyplatenia ošetrovného zo Sociálnej poisťovne len jednej osobe v tom istom prípade. O choré deti alebo starých rodičov sa preto stará len jeden rodič, čo býva obyčajne matka.
Práve časté absencie v zamestnaní následne ženy znevýhodňujú na trhu práce. Za takýchto podmienok môže vnímať zamestnávateľ zamestnanie matky s malými deťmi ako riziko, pretože najmä matka s deťmi vo veku do 6 rokov môže častejšie absentovať v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa.
Rozdelenie doby ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by preto prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života. Matka s otcom by sa mohli dohodnúť na prestriedaní napríklad po dvoch dňoch, a ani jeden z nich by nebol ukrátený na svojom nároku.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Mihál a Beblavý majú nový model minimálnej mzdy. Chcú zastaviť politické divadlo.
18. 5. 2017
Minimálna mzda na Slovensku by mala rásť na základe nového spôsobu výpočtu. Zabezpečilo by sa tak predvídateľné podnikateľské prostredie a zastavilo by sa každoročné "politické divadlo" pri zvyšovaní minimálneho zárobku. Presvedčení sú o tom nezaradení poslanci Jozef Mihál a Miroslav Beblavý, ktorí v utorok predstavili nový model zvyšovania minimálnej mzdy.
Podstata ich návrhu stojí na troch pilieroch, a to na naviazaní minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP) a odpočítateľnej položke pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy.
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa nového modelu by prenieslo ťarchu najmä na štátny rozpočet. "Premiér a minister financií sa radi chvália, že daňové a odvodové príjmy permanentne stúpajú, a preto je podľa nás len férové, aby sa časť týchto príjmov vrátila práve pracujúcim v podobe nižších daní a odvodov. Zvýšenie čistých príjmov zamestnancov s minimálnou mzdou nemôže byť dosahované len zvýšením mzdových nákladov, ale musí sa na ňom podieľať aj štát vhodnou daňovou a odvodovou politikou," dodal Mihál.
Licenčné poplatky za používanie softvéru
16. 5. 2017
Platenie zrážkovej dane z licenčných poplatkov v styku s Ukrajinou
Podľa zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia medzi vládou SR a vládou Ukrajiny spadá predmetný príjem do rámca článku 12 („Licenčné poplatky“) a je zdaniteľný v štáte zdroja (SR). Ak je však príjemca (rezident Ukrajiny) skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, takto uložená suma dane nepresiahne 10 % hrubej sumy. Predmetný príjem je na území SR zdaňovaný prostredníctvom slovenského platiteľa príjmu (platiteľa dane) v súlade s ustanoveniami § 43 zákona o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia medzinárodnej zmluvy je preukázanie rezidencie skutočného vlastníka licenčných poplatkov (rezidenta Ukrajiny) platiteľovi licenčných poplatkov (rezidentovi SR) do termínu výplaty týchto poplatkov. V prípade, že ide o zákazkový softvér (t.j. špecifický softvérový produkt, ktorý bol vytvorený pre konkrétneho užívateľa, resp. bol prispôsobený konkrétnemu užívateľovi na základe jeho požiadavky a nie je určený pre širšiu distribúciu užívateľom a vopred neznámym koncovým užívateľom), platba za poskytnutie práva na jeho použitie alebo za použitie má na daňové účely charakter tzv. priemyselného licenčného poplatku a spadá do rámca príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod zákona o dani z príjmov.