Sadzba dane zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP
27. 5. 2025
Ide o zistenie z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, to je z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zníženého o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu), sa uplatní 15 % - ná sadzba dane z príjmov, ak príjmy (výnosy) daňovníka za zdaňovacie obdobie podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sú v roku 2025 vo výške neprevyšujúcej sumu 100 000 eur. Pri sadzbe dani 15 % sa neuplatňuje progresivita zdanenia pri presiahnutí základu dane vo výške 48 441,43 eur, ak daňovník nepresiahne celkové príjmy 100 000 eur. V tomto prípade sa zvyšuje limit dosiahnutých zdaniteľných príjmov zo 60 000 eur na 100 000 eur.
Sadzba dane o základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov t. j. z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov – z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zníženého o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu) a v prípade, ak príjmy (výnosy) fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sú vo výške prevyšujúcej sumu 100 000 eur, uplatní sa táto sadzba dane z príjmov:
- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8 – násobok sumy platného životného minima vrátane. Sadzba dane z príjmov vo výške 19 % sa teda uplatní na tú časť základu dane, ktorá nepresiahne sumu 48 441,43 eur(vrátane),
- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8 – násobok platného životného minima. Sadzba dane z príjmov vo výške 25 % sa teda uplatní na tú časť základu dane, ktorá presiahne sumu 48 441,43 eur.
K
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na náhradu za pracovnú pohotovosť
5. 12. 2022
Zákonník práce upravuje v § 96 ods. 3 nárok na náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku priamou väzbou na výšku minimálnej mzdy.
Za každú hodinu tzv. „neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku“ (t.j. Času, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva) patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu – t. J. Od 1. Januára 2023 pôjde o sumu 4,023 eura za hodinu. V tejto súvislosti však pre úplnosť treba pripomenúť, že ak by sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na poskytnutí náhradného voľna za túto „neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku“, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna, pričom za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
K
Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
Cena práce zamestnanca s minimálnou mzdou
2. 12. 2022
Pre zamestnávateľa je dôležité, koľko musí za zamestnanca poberajúceho minimálnu mesačnú mzdu od 1. 1. 2023 reálne zaplatiť.
Cena práce sa skladá jednak zo samotnej hrubej mzdy, ale je navýšená aj o odvody, ktoré platí zamestnávateľ. Jedná sa teda o poistné do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Konkrétne sumy sú nasledovné:
• zdravotné poistenie – 10 % v hodnote 70,00 eur,
• sociálne poistenie – 25,2 % v hodnote 176,40 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 14 % v hodnote 98,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur,
– úrazové poistenie – 0,8 % v hodnote 5,60 eur,
– garančné poistenie – 0,25 % v hodnote 1,75 eur,
– rezervný fond solidarity– 4,75 % v hodnote 33,25 eur.
Od 1. Januára 2023 teda cena práce zamestnancov s hrubou minimálnou mzdou v hodnote 700 eur dosiahne hodnotu 946,40 eur (700 + 70 + 176,40).
K
Minimálne mzdové nároky
28. 11. 2022
Zákonník práce určuje pre 6 stupňov náročnosti koeficienty v rozmedzí jedno až dvojnásobku minimálnej mzdy pre príslušnú skupinu pracovných miest. Sadzby minimálnych mzdových nárokov sú teda odstupňované v závislosti od zložitosti zamestnancom vykonávaných prác.
Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín predstavuje 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety ustanovenia § 120 ods. 4 zákonníka práce.
Pokiaľ by sa stalo, že mzda zamestnanca z ľubovoľných dôvodov nedosiahne výšku príslušného minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ mu musí rozdiel doplatiť za všetky zamestnancom odpracované hodiny. Na účely zistenia prípadného nároku na doplatok do výšky príslušného minimálneho mzdového nároku sa mzda zamestnanca očistí o vyplatenú mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, vyplatenú mzdu za prácu nadčas, ako aj o sumy ostatných zákonných mzdových zvýhodnení, t.j. O sumy mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu, za nočnú prácu ako aj za mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Pokiaľ bude zamestnávateľ poskytovať ďalšie zložky mzdy (odmeny, prémie, príplatky za prácu v sobotu a nedeľu, za prácu vo výškach a pod.), tieto sa z celkovej mzdy zamestnanca na účely zistenia nároku na doplatok neodpočítajú. Vzhľadom k tomu, že súčasťou odpočítavaných súm je aj mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a mzda za prácu nadčas, zákonník práce jednoznačne ustanovuje, že aj z počtu odpracovaných hodín v mesiaci sa vylúčia hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
K