Murphy radí
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Sláva a peniaze...
Tolerancia nie je to isté, čo ľahostajnosť. Je to presvedčenie, že aj druhý môže mať pravdu. (Menzel)
Dobre robíme len to, čo robíme sami. (Napoleon)
Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je daň z príjmov. (Albert Einstein)
(Myšlienky bez cla)
Všeobecné ustanovenia
Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!
Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.
Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.
(Murphyho zákonník)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Nikdy sa nerozdávajte viac, ako môžete neskôr získať späť.
Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.
Hlúposť je takmer všemocnou silou.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)