Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek a problémy
Každý problém je riešiteľný, ak sa mu venuje dostatok času a peňazí. Čím menej je času na riešenie, tým viac peňazí to stojí.
Na väčšinu problémov existuje mnoho odpovedí, ale málo riešení. Zatiaľ čo väčšina odpovedí je čiastočne správna a čiastočne chybná, riešenia sú vždy úplne nanič.
Aj to najväčšie zlo má svoj malý začiatok, nad ktorým vždy pohŕdavo mávnete rukou.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nevytesané pravdy - I. večer
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
(Murphyho zákony po poslednej novele)