Murphy radí
Čo bolo na počiatku?
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
(Murphyho zákonník)
Veda a omyly
Boh nás chráň pred takými, čo nikdy nerobia chyby, a viac pred takými, čo tú istú chybu urobia dvakrát.
Kedykoľvek existujú dve protichodné hypotézy na vysvetlenie faktov, je správne použiť obe.
Škola človeku nemôže dať rozum, ale môže mu dať diplom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O márnom hľadaní - III. večer
Ak sa vec osvedčí, tak ju prestanú vyrábať.
Nikdy neinvestuj peniaze do niečoho, čo treba kŕmiť potravou, vodou, benzínom, elektrinou, atď.ˇ
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a problémy
Používať vlastný rozum na riešenie vlastných problémov si vyžaduje značnú dávku odvahy, ale aj statočnosti.
Dĺžka debaty o probléme je v obrátenom pomere k jeho zložitosti.
Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)