Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.

Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.

Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.

Najhoršie omyly sú nesprávne omyly.

Skúsenosť je to, čo vám pomôže rozpoznať chybu, keď ju znovu urobíte.

Vedátor je tvor, ktorý má za sebou už všetky omyly, ktorých sa možno dopustiť v určitej úzkej oblasti.