Ročné zúčtovanie poistného u zamestnanca z pohľadu ZDP
11. 9. 2023
Ak je ročné zúčtovanie poistného vykonávané poistencovi iba na základe príjmov zo závislej činnosti a v čase vykonania ročného zúčtovania poistného je zamestnancom, výsledok tohto ročného zúčtovania oznámi zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ uhradí zdravotnej poisťovni nedoplatok za zamestnanca. Preplatok vráti zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi. V iných prípadoch oznámi zdravotná poisťovňa výsledok ročného zúčtovania priamo poistencovi (napr. ak mal v príslušnom roku viacerých zamestnávateľov a nie je ani u jedného už zamestnaný).
Nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradený prostredníctvom zamestnávateľa odpočíta zamestnávateľ od úhrnu zdaniteľných príjmov pri výpočte mesačných preddavkov na daň popri mesačne platenom poistnom v mesiaci, v ktorom bol nedoplatok poistného zrazený (vyrovnaný).
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradil príslušnej zdravotnej poisťovni sám zamestnanec, môže si uplatniť preukázateľne zaplatený nedoplatok u zamestnávateľa najskôr v mesiaci, v ktorom ho zaplatil, alebo po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Úhradu nedoplatku poistného zdravotnej poisťovni musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať.
Ak si zamestnanec neuplatnil uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania u svojho zamestnávateľa a bude za zdaňovacie obdobie roka 2023 podávať daňové priznanie, uplatní si zaplatený nedoplatok v tomto daňovom priznaní spolu s poistným na zdravotné poistenie uhradeným prostredníctvom zamestnávateľa v priebehu roka. Ak nedoplatok poistného z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 uhradil zamestnanec v roku 2023 sám a v tomto roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, môže si uplatniť preukázateľne vyrovnaný nedoplatok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2022.
Ak zamestnancovi bolo za rok 2022 vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, považuje sa vykonané ročné zúčtovanie za podané daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Preplatok zamestnanca ako výsledok ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie je príjmom zo závislej činnosti je podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ak preplatok z ročného zúčtovania poistného obdrží zamestnanec prostredníctvom svojho zamestnávateľa, započíta zamestnávateľ preplatok do zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci jeho vyplatenia a zdaní preddavkovým spôsobom. Ak preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa, v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov vyberie z preplatku daň vyberanú zrážkou sadzbou dane 19 %. Ak zamestnancovi vznikol preplatok na poistnom v dôsledku uplatnenia odpočítateľnej položky, zrážku dane vykoná zdravotná poisťovňa v súlade s § 43 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť zamestnanca z preplatku poistného za vysporiadanú v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
K
Rezort práce navrhuje zvýšiť príspevok na opatrovanie ŤZP
23. 2. 2018
Výška príspevku sa má odvíjať od výšky minimálnej mzdy. Rezort práce navrhuje zvýšiť peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) pre všetky skupiny poberateľov. Po novom by sa mala výška tohto príspevku odvíjať od výšky minimálnej mzdy a nie od súm životného minima.
Vyplýva to z novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorú ministerstvo práce predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. K viacerým zmenám, ktoré má novela priniesť, sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení vlády. Postupné zvyšovanie príspevku Novela zákona počíta s postupným zvyšovaním peňažného príspevku na opatrovanie, a to tak, aby sa do roku 2020 jeho výška priblížila k výške čistej minimálnej mzdy pri poberateľoch v produktívnom veku a pri poberateľoch poberajúcich niektorú z dôchodkových dávok by jeho výška mala dosiahnuť polovicu čistej minimálnej mzdy. "Príspevok na opatrovanie býva u týchto opatrovateľov hlavným, prípadne jediným zdrojom príjmu," priblížilo dôvod zmeny ministerstvo.
Po novom sa nemá výška peňažného príspevku na opatrovanie, ako aj výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu odvíjať od súm životného minima, ale od výšky minimálnej mzdy. "Tým sa zabezpečí ich vyšší medziročný rast," predpokladá ministerstvo práce. Novelou zákona sa navrhuje aj limitovať mechanizmus uplatňovania pohľadávok v konaní o dedičstve. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) už koncom roka avizoval, že snahou vlády bude zrušiť podmienku vrátenia príspevku na kúpu auta alebo prestavbu kúpeľne, ak ŤZP zomrie. V takýchto prípadoch totiž musia rodiny vracať alikvotnú časť financií. "Navrhuje sa upustiť od povinnosti uplatňovať poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť v konaní o dedičstve v prípade, ak ŤZP zomrie. Uplatňovanie pohľadávky v konaní o dedičstve zostane zachované len v prípade, ak ťažko zdravotne postihnutý nepoužil z dôvodu úmrtia peňažný príspevok na jeho účel, teda ak bol napríklad osobe vyplatený príspevok na kúpu pomôcky, avšak si ju už nestihla zakúpiť," vysvetlilo ministerstvo v dôvodovej správe.
Menej tvrdší zákon. Odstrániť sa má aj tvrdosť zákona tým spôsobom, že pre povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu či garáže je rozhodujúce, že ŤZP, ktorej bol príspevok poskytnutý, zmení trvalý pobyt alebo nevyužíva upravený priestor. Pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu sa tiež navrhuje upraviť podmienky tak, aby tlmočenie pre osoby so sluchovým postihnutím bolo zabezpečované prostredníctvom tlmočníckej služby, ktorú bude možné vhodne kombinovať s osobnou asistenciou. Zároveň sa zavádza možnosť poskytovať príspevok na osobnú asistenciu aj ŤZP, ktorou je nezaopatrené dieťaťa, voči ktorému sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Upraviť sa majú aj podmienky na získanie parkovacieho preukazu pre ľudí so zdravotným postihnutím. "Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, ktorým je možné vyhotoviť tento preukaz, ako aj zjednodušiť administratívny postup pri jeho priznávaní," doplnilo ministerstvo práce, ktoré očakáva, že tento krok bude mať pozitívny vplyv na výdavky domácnosti, v ktorých takto ťažko zdravotne postihnutý žije, nakoľko sa jej znížia správne a iné poplatky naviazané na vydanie tohto preukazu. Novela zákona má tiež umožniť poskytovať peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla osobám so zdravotným postihnutím, ktoré sú zaradené do chronického dialyzačného programu, do transplantačného programu a ktorým sa poskytuje onkologická liečba. Cieľom novely je tiež zefektívniť posudkovú činnosť. Pripomienkové konanie k novele zákona by malo byť ukončené 12. marca tohto roka. Právna norma by mala nadobudnúť účinnosť od 1. júla tohto roka, okrem niektorých ustanovení, ktoré majú vstúpiť do platnosti od 1. júla 2020.
Novela Zákonníka práce
22. 2. 2018
Dňa 14. 2. 2018 bola schválená novela Zákonníka práce, ktorá nadobudne platnosť 1. 5. 2018.
Zmeny, ktoré novela prináša:
• Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách
za hodinu podľa osobitného predpisu.
• U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová
organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
• Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
•U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia
a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Zákon o službách zamestnanosti
22. 2. 2018
Dňa 8. 2. 2018 bola schválená novela zákona, ktorá nadobudne platnosť 1. 5. 2018. Kto a kedy má nárok na príspevok na presťahovanie za prácou?
Úrad poskytuje príspevok na presťahovanie za prácou (ďalej len „príspevok“) na úhradu výdavkov súvisiacich so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania najmenej na šesť mesiacov zamestnancovi, ktorý
a) bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a), ak o príspevok písomne požiada najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo
b) písomne požiada o príspevok počas poberania príspevku podľa § 53 alebo do jedného mesiaca od skončenia poberania príspevku podľa § 53.
Prílohou k žiadosti o poskytnutie príspevku je kópia dokladu o zmene trvalého pobytu a kópia pracovnej zmluvy. Ak počas poskytovania príspevku zamestnanec nastúpi do ďalšieho zamestnania bezprostredne nadväzujúceho na predchádzajúce zamestnanie alebo ak zamestnanec zmení miesto trvalého pobytu, ktoré je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu podľa odseku 3 najmenej 70 km, v poskytovaní príspevku sa pokračuje. Príspevok sa neposkytuje, ak je zamestnancovi poskytovaný príspevok podľa § 53 alebo § 53a.
Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého pobytu, ak je miesto nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 70 km.
Výdavky súvisiace so zmenou pobytu na účely poskytnutia príspevku sú preukázané výdavky súvisiace s presťahovaním a preukázané výdavky na
a) úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
b) nájomné.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom. Príspevok sa poskytuje najviac počas dvoch rokov v sume najviac 4 000 eur v úhrne, a ak obaja manželia spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku, v sume najviac 6 000 eur v úhrne.
Manželia žiadajú o príspevok spoločnou žiadosťou, v ktorej uvedú manžela, ktorému sa má príspevok poskytovať.
Príspevok poskytuje úrad, v ktorého evidencii uchádzačov o zamestnanie bol zamestnanec vedený, do 30 dní od preukázania trvania zamestnania a výdavkov podľa odseku 4.
Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 5 obsahuje
a) identifikačné údaje účastníkov dohody,
b) miesto pôvodného trvalého pobytu a miesto nového trvalého pobytu zamestnanca,
c) vzdialenosť miesta nového trvalého pobytu od miesta pôvodného trvalého pobytu,
d) obdobie poskytovania príspevku,
e) maximálnu výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania,
f) podmienky poskytnutia príspevku,
g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,
h) záväzok zamestnanca, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,
i) ďalšie dohodnuté náležitosti.
Úrad opätovne poskytne príspevok najskôr po uplynutí dvoch rokov od ukončenia obdobia jeho poskytovania.
Novela zákona o DPH
20. 2. 2018
Počnúc rokom 2018 sa povinnosť zložiť zábezpeku na daň rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom fyzická osoba alebo právnická osoba.
Novela zákona o DPH je orientovaná na oblasti, v ktorých aplikačná prax poukázala potrebu úpravy existujúcich pravidiel uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ale aj na oblasti, ktoré bolo potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.