Ročné zúčtovanie poistného u zamestnanca z pohľadu ZDP
11. 9. 2023
Ak je ročné zúčtovanie poistného vykonávané poistencovi iba na základe príjmov zo závislej činnosti a v čase vykonania ročného zúčtovania poistného je zamestnancom, výsledok tohto ročného zúčtovania oznámi zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ uhradí zdravotnej poisťovni nedoplatok za zamestnanca. Preplatok vráti zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi. V iných prípadoch oznámi zdravotná poisťovňa výsledok ročného zúčtovania priamo poistencovi (napr. ak mal v príslušnom roku viacerých zamestnávateľov a nie je ani u jedného už zamestnaný).
Nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradený prostredníctvom zamestnávateľa odpočíta zamestnávateľ od úhrnu zdaniteľných príjmov pri výpočte mesačných preddavkov na daň popri mesačne platenom poistnom v mesiaci, v ktorom bol nedoplatok poistného zrazený (vyrovnaný).
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradil príslušnej zdravotnej poisťovni sám zamestnanec, môže si uplatniť preukázateľne zaplatený nedoplatok u zamestnávateľa najskôr v mesiaci, v ktorom ho zaplatil, alebo po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Úhradu nedoplatku poistného zdravotnej poisťovni musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať.
Ak si zamestnanec neuplatnil uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania u svojho zamestnávateľa a bude za zdaňovacie obdobie roka 2023 podávať daňové priznanie, uplatní si zaplatený nedoplatok v tomto daňovom priznaní spolu s poistným na zdravotné poistenie uhradeným prostredníctvom zamestnávateľa v priebehu roka. Ak nedoplatok poistného z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 uhradil zamestnanec v roku 2023 sám a v tomto roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, môže si uplatniť preukázateľne vyrovnaný nedoplatok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2022.
Ak zamestnancovi bolo za rok 2022 vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, považuje sa vykonané ročné zúčtovanie za podané daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Preplatok zamestnanca ako výsledok ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie je príjmom zo závislej činnosti je podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ak preplatok z ročného zúčtovania poistného obdrží zamestnanec prostredníctvom svojho zamestnávateľa, započíta zamestnávateľ preplatok do zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci jeho vyplatenia a zdaní preddavkovým spôsobom. Ak preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa, v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov vyberie z preplatku daň vyberanú zrážkou sadzbou dane 19 %. Ak zamestnancovi vznikol preplatok na poistnom v dôsledku uplatnenia odpočítateľnej položky, zrážku dane vykoná zdravotná poisťovňa v súlade s § 43 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť zamestnanca z preplatku poistného za vysporiadanú v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
K
Avizované zníženie spotrebnej dane za naftu pomôže podnikovej sfére
12. 1. 2010
Zníženie spotrebnej dane za naftu ako čiastočnú kompenzáciu za zvýšenie nákladov pri zavedení mýta vítajú zástupcovia podnikov v chemickej a farmaceutickej oblasti. Oceňujú aj prísľub premiéra, že na kompenzáciu výpadku zo štátneho rozpočtu v objeme približne 100 miliónov eur z dôvodu zníženie tejto dane sa použijú zdroje ušetrené v štátnej správe. Uviedli to v stanovisku poskytnutom TASR.
Chemický priemysel je závislý od nákladnej dopravy. V stanovisku Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu sa hovorí, že zavedenie mýtneho systému sa v ňom určite prejaví zvýšením nákladov na dopravu vstupných surovín i hotovej produkcie. Avizované zníženie spotrebnej dane zväz považujú za citeľnú pomoc podnikom.
Zväz chemického a farmaceutického priemyslu má 55 členov. V chemickom odvetví s počtom zamestnancov v jednom podniku viac ako 20 podniká 225 firiem. Oblasť chemického a farmaceutického priemyslu zamestnáva približne 40 000 ľudí.
Valorizácia prídavku na dieťa
11. 1. 2010
Od 1. januára rodičia dostanú od štátu vyšší prídavok na dieťa. Z pôvodnej sumy 21,25 € (640 Sk) tento príspevok vzrástol na 21,99 € (662,47 Sk). Príplatok k prídavku na dieťa zo sumy 9,96 € stúpol na 10,30 €. Pod tento len symbolický rast sa podpísala iba 3,5-percentná valorizácia životného minima na neplnoleté dieťa (z 81,66 € na 84,52 €).
Od tejto valorizácie závisí aj úprava tejto dávky na deti. O spôsobe zvyšovania dávky ešte vlani rozhodla vláda. Rodičia, ktorí doteraz poberali prídavky, nemusia žiadať o ich zvýšenie, úrady tak urobia automaticky. Prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe, na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Podmienkou je, aby dieťa i rodič mali prechodný alebo trvalý pobyt na území Slovenska. Príplatok k prídavku je zase určený pre ľudí na dôchodku, ktorí sa ako rodičia starajú naďalej o svoje nezaopatrené dieťa.
Okrem rodiča a osoby, ktorej dieťa bolo zverené do náhradnej rodičovskej starostlivosti rozhodnutím súdu, o prídavok na dieťa môže požiadať aj plnoleté dieťa, ktoré ešte nie je zaopatrené. Možné je to napríklad vtedy, ak rodičia umreli alebo sú nezvestní, alebo ak toto dieťa uzatvorilo manželstvo, či jeho manželstvo zaniklo. Platí zásada, že na jedno dieťa môže poberať prídavky iba jedna osoba, aj keď je oprávnených osôb viac. Napríklad manželia sa preto musia dohodnúť, na čie meno, adresu a účet má štát prídavky zasielať.
V Českej republike uvažujú o daňovej amnestii
8. 1. 2010
Experti českého ministerstva financií a Českej daňovej správy pripravujú analýzu, ktorá by mala odhaliť, či by sa Česku oplatilo vyhlásiť daňovú amnestiu pre domáce firmy a ľudí, ktorí ukryli svoj majetok v daňových rajoch. Daňová amnestia je momentálne vo svete jeden z obľúbených spôsobov, ako trochu pomôcť zdecimovaným štátnym pokladniciam.
Doteraz amnestiu vyhlásili Spojené štáty, Británia a Taliansko. Tí, ktorí skrývali majetky v daňových rajoch, môžu na základe amnestie previesť majetok beztrestne domov, ale musia ho riadne zdaniť. Ak tak napriek amnestii neurobia a štát to zistí, hrozia im exemplárne tresty.
Českí strážcovia daňových únikov odhadujú, že z ČR sú do daňových rajov prevedené desiatky miliárd českých korún. Vďaka daňovej amnestii by sa mohli vrátiť, zdaniť a pomôcť štátnej pokladnici. Je to však politické rozhodnutie a morálny hazard s ľuďmi, ktorí poctivo platia.
Daňové úniky v Česku môžu byť stíhané do troch rokov, čo je napríklad polovičné obdobie v porovnaní s Talianskom. Dlhšia „premlčacia“ lehota je aj na Slovensku alebo v Nemecku.
Pokiaľ teda niektorý Čech ukryl peniaze pred viac než tromi rokmi, určite daňovú amnestiu nevyužije. ČR sa snaží rokovať s daňovými rajmi o poskytovaní rozsiahlejších informácií. Takýto postup by mohol zastrašiť novších daňových hriešnikov pred daňovými únikmi.
Simulácia kolapsu svetového finančného systému
8. 1. 2010
Na to, aby sa zrútil celý bankový systém, by postačil finančný kolaps iba 2 700 firiem hocikde na svete. Najhorší možný scenár vývoja si pre svoje potreby simulovala Európska centrálna banka (ECB) spolu s centrálnou bankou Veľkej Británie. Cieľom simulácie je prispieť k rozoznaniu vzniku finančných kríz, aby na ne boli menové autority nabudúce lepšie pripravené.
Ekonóm britskej centrálnej banky predstavil výsledok skúmania na workshope, ktorý usporiadala ECB. Na svoj pokus použili obidve centrálne banky údaje, ktoré im dodalo 17 bánk z Veľkej Británie, asi 120 bánk z ostatných častí sveta a približne 50 000 firiem. Simulácia ukázala, že systém skolabuje v 4/10 % prípadov, keď si v priemere dvetisícsedemsto firiem prestane plniť svoje finančné záväzky. Výskum ukázal aj to, že riziká vzniku relatívne malých šokov sa zvyšujú, ak sú banky nútené panicky vypredávať aktíva, aby si zlepšili finančnú situáciu.
V prípade, že výskum prinesie požadovaný výsledok, mohlo by byť možné včas identifikovať kľúčové inštitúcie, ktorých pád by viedol k dominovému efektu a odštartoval sériu bankrotov. Podstatné je odhaliť, ako obmedziť škody vtedy, ak by kríze nešlo zabrániť.
(Zdroj: PRAVDA, HNONLINE)