Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K
Príjmy zo závislej činnosti u cudzincov
27. 6. 2017
Pre stanovenie rozsahu daňových povinností zahraničnej osoby, ktorá poberá príjmy zo zdrojov na území SR, je dôležité správne posúdenie jej daňovej rezidencie. Podľa § 2 písm. d) bodu 1 ZDP je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom SR) fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava.
Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak na tomto území nemá trvalý pobyt, ale zdržiava sa tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Podľa § 2 písm. e) ZDP je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom SR) fyzická osoba, ktorá:
• nemá na území SR trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava alebo ktorá
• sa na území SR obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.
U nezmluvných štátov sa pri určení daňovej rezidencie a rozsahu daňových povinností postupuje podľa príslušných ustanovení ZDP.
Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR [§ 2 písm. f, g)ZDP].
Pri posúdení, ktorý štát má právo zdaniť príjmy daňovníka zo závislej činnosti a akým spôsobom sa vychádza zo ZDP a v prípade štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu, z tejto zmluvy.
Priemerný starobný dôchodok presiahol 427 eur
27. 6. 2017
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku ku koncu mája predstavoval 427,12 eura. V porovnaní s koncom vlaňajšieho mája ide o nárast o 12,07 eura. Tento druh dôchodku na konci minulého mesiaca poberalo takmer 1,04 milióna osôb.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne predčasný starobný dôchodok, ktorý dostávalo 21.200 penzistov, dosahoval v priemere mesačne 407,18 eura, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 13,06 eura. Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol na konci mája tohto roka na úrovni 200,63 eura, čo je v medziročnom porovnaní nárast o 2,71 eura. Invalidnú penziu pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % vyplácala Sociálna poisťovňa v priemernej výške 360,74 eura. Oproti koncu mája minulého roka tak narástol o 6,9 eura. Sociálna poisťovňa pritom ku koncu minulého mesiaca evidovala celkom 238.300 poberateľov invalidných dôchodkov. Vdovské dôchodky dosahovali ku koncu mája v priemere 250,38 eura (medziročný nárast o 3,92 eura). Priemerná výška vdoveckých dôchodkov bola na úrovni 194,94 eura (medziročné zvýšenie o 4,38 eura).Výška sirotských dôchodkov sa za rok taktiež zvýšila (zvýšenie o 1,4 eura), tento máj ich Sociálna poisťovňa vyplácala v priemernej výške 130,63 eura.
Štátu pošle každý Slovák 6157 eur. Kam tie peniaze idú?
26. 6. 2017
Ľudia platia stále viac štátu na daniach a odvodoch. Slováci štátu posielajú čoraz viac peňazí. Tento rok poslal v priemere jeden človek na odvodoch a daniach štátu za rok 6157 eur.Oproti minulému roku je to viac o 500 eur.
Vyplýva to zo špeciálneho bločka (takzvaný účet za služby štátu), ktorý každému občanovi vystavil inštitút Iness v spolupráci s denníkom SME. Spomínaných 500 eur, o ktoré medziročne vzrástla suma, ktorú ľudia štátu odvedú, je najvyššia od roku 2011. Teda od roku, keď Iness bločky vydáva. Na porovnanie: medzi rokmi 2015 a 2016 vzrástla suma o 405 eur. „Je to spôsobené tým, že štát vyberá na daniach čoraz viac. Nielen pre posledné legislatívne zmeny, ale aj pre zmeny v minulých rokov, ako je rast dane z príjmu pre firmy či nové dane pre regulované subjekty,“ vysvetľuje analytik Iness Radovan Ďurana. Okrem toho sa pod vyššie príjmy podpísalo aj to, že na Slovensku rastie zamestnanosť, a teda čoraz viac ľudí dostáva mzdu a z nej odvádza povinné poplatky do štátnej kasy. A v neposlednom rade, štátne príjmy sú vyššie aj vďaka čerpaniu eurofondov, ktoré bolo v minulom roku v podstate v útlme. Najväčšia časť z peňazí, ktoré má štát k dispozícií, putuje už tradične na starobné dôchodky. Každý občan na nich v prepočte za rok prispeje sumou 1042 eur. V porovnaní s minulým rokom to je viac o 45 eur. Rok predtým narástli tieto výdavky dokonca až o 60 eur. To, že práve výdavky na penzie sú najvyššie a neustále rastú, nie je nič neobvyklé či neočakávané, dôvodom je demografický vývin. Počet penzistov každý rok rastie a s nimi rastú aj výdavky na dôchodky. Na druhej strane, počet ľudí, ktorí by na nich dokázali zarobiť, klesá.
Posledné týždne na dane
26. 6. 2017
Pre takmer 170 000 ľudí a firiem zostávajú posledné dva týždne na podanie daňového priznania. Trojmesačný odklad uplynie práve 30. júna. Daňové priznanie je treba nie len podať, ale daň aj zaplatiť.
Možnosť odložiť si daňové priznanie tento rok využilo takmer 200 000 daňovníkov. Mesačný posun (do konca apríla) oznámilo cca 3 600 daňovníkov, dvojmesačný odklad do 31. mája si zvolilo 3 500 daňovníkov.
Najdlhší možný odklad v prípade príjmov len zo Slovenska využilo cca 169 000 daňovníkov, ktorí si odložili podanie daňového priznania na koniec júna. Pre nich začínajú plynúť posledné dva týždne na podanie daňového priznania na daň z príjmov za rok 2016. Pripomíname, že odložený termín podania daňového priznania je zároveň termínom na zaplatenie dane. Taktiež spolu s podaním daňového priznania je do konca mesiaca možnosť poukázať vybranej neziskovej organizácií 2% (3%) z daní. Zoznam uchádzačov nájdete na portály finančnej správa v časti Zoznam prijímateľov z NK SR [nové okno]
Základné údaje sú dostupné na webe finančnej správy v časti Daň z príjmov [nové okno]
Informácie tiež poskytuje call centrum, ktoré je pre verejnosť dostupné v pracovných dňoch v čase od 8,00 – 16,00 hod. Odporúčame daňovníkom v prípade potreby konzultácie volať čím skôr, nakoľko posledné dni pred termínom sa stáva, že sú naši operátori plne vyťažení.
Viac ako 18 500 daňovníkov si predĺžilo lehotu až do septembra, keďže majú príjmy zo zahraničia.