Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K
Daň z príjmov v podpore cestovného ruchu
3. 12. 2018
Jedným z opatrení pre zvýšenie atraktivity príspevku na rekreáciu zamestnancov je doplnenie zákona o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti a taktiež jeho zaradenie do daňových výdavkov, čo môže byť atraktívne a umožňuje využitie tohto nástroja aj samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť najmenej 12 mesiacov.
Zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si doteraz nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.
Zákon zavádzanými nástrojmi financovania cestovného ruchu a inštitútu príspevku na rekreáciu zamestnancov tiež reaguje na skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku majú z pomedzi európskych krajín jednu z najnižších mier vyťaženosti. Podľa dostupných štatistík je v najslabších sezónach vyťaženosť týchto zariadení len okolo 20 %, pričom málokedy presahuje hranicu 40 %. Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby. Zavedením nových opatrení sa očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu, pričom sa predpokladá zvýšený dopyt po ubytovacích a s tým súvisiacich službách, rozvoj marginalizovaných regiónov a naopak vznik nových pracovných miest v cestovnom ruchu a príbuzných odvetviach, nárast návštevnosti a zvýšenie povedomia o domácom cestovnom ruchu.
VšZP ambulanciám sľubuje, že ich bude vyplácať podľa starých zmlúv
3. 12. 2018
VšZP zdôrazňuje, že s mnohými zástupcami ambulantného sektora sa už dohodla.Všeobecná zdravotná poisťovňa dala verejný prísľub poskytovateľom všeobecnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti, združených v Zväze ambulantných poskytovateľov, že im bude uhrádzať výkony podľa starých zmlúv. Uviedol to riaditeľ sekcie nákupu zdravotnej starostlivosti VšZP Milan Horváth.
Podľa platných zmlúv. Štátna zdravotná poisťovňa si podľa vlastných slov uvedomuje "závažnosť situácie". "Dávame verejný prísľub všetkým poskytovateľom všeobecnej a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorí sú členom ZAPu, a ktorí doposiaľ nepodpísali predložený návrh dodatku k zmluve, ktorým sa predlžuje platnosť a účinnosť zmluvy a zvyšuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, že zdravotnú starostlivosť poskytnutú od 1. decembra 2018 až do dňa uzatvorenia novej zmluvy, respektíve do odvolania tohto prísľubu, uhradiť týmto poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za podmienok v rozsahu a súlade s doteraz platnou zmluvou," zverejnil Horváth. Horváth priblížil, že do štvrtkového poludnia podpísalo individuálne zmluvy s VšZP 644 lekárov, združených v ZAPe, z celkového počtu 1758 členov, čo je 36,6 percenta. "Podľa našich informácií z regiónov Slovenska dochádza k podpisu ďalších zmlúv s členmi tohto združenia," vysvetlil Horváth s tým, že VšZP považuje preto stanovisko a konanie predstaviteľov ZAPu naďalej "za prekvapivé". Taktiež pripomenul, že na zvýšení platieb sa vedela VšZP dohodnúť s ostatnými zástupcami ambulantného sektora. Zvýšenie platby. Všeobecným lekárom pre dospelých, ktorí sú združení napríklad v Zdravite alebo v Aliancii všeobecných lekárov Slovenska, sa tak zvýši priemerná platba na poistenca o 55 centov. Všeobecní lekári pre deti a dorast by si mali polepšiť o 65 centov na pacienta, a tiež gynekológovia, a to v sume 15 centov na poistenca. Štandardná ambulancia pre dospelých tak mesačne v budúcom roku dostane o 967 eur viac, detská o 586 eur a štandardná gynekologická ambulancia dostane navyše 632 eur. Zvýšenie pocítia aj ambulancie špecialistov, konkrétne pre štandardnú ambulanciu vo výške 470 eur. Zväz ambulantných poskytovateľov však žiada zvýšenie poplatkov od VšZP na úrovni, ktoré mu ponúkli súkromné zdravotné poisťovne. V závislosti od segmentu zdravotnej starostlivosti žiada zväz štátnu poisťovňu "o jasne špecifikované, transparentné a jednoznačne časovo termínované navýšenie úhrad" minimálne na úrovni od 12 do 17 percent.
Stanovisko ZAP a ministerstva:
Predstavitelia ZAP v reakcii na tlačovej besede uviedli, že sú ochotní vyšetriť pacienta aj zadarmo. Podľa člena správnej rady ZAP Petra Liptáka VšZP preplatí liek pacientovi až po tom, ako si ho kúpi. Pacientov podľa neho môže šokovať, keď budú platiť vysoké sumy. Členovia predstavenstva ZAP vo štvrtok poslali aj otvorený list ministerke zdravotníctva Andrei Kalavskej, v ktorom opisujú vážnosť situácie a vyjadrujú vieru, že je Kalavská na strane pacientov. Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová na adresu vyjadrení VšZP a ZAP konštatovala, že ministerstvo do zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami nevstupuje. "Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská sa stretla s vedením VšZP pred dvomi dňami a poprosila ich, aby urgentne riešili situáciu, aby kontinuálnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti bola zachovaná," povedala Eliášová. Podľa nej má poisťovňa vyriešiť situáciu tak, aby sa pacient nemusel ničoho obávať.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Minimálna mzda v roku 2019
30. 11. 2018
Minimálna mzda je najnižšiu úroveň mzdy, ktorú musí zamestnanec dostať bez ohľadu na pracovné zaradenie, vykonávanú prácu, dosiahnuté výsledky a platobnú schopnosť zamestnávateľa. Je stanovená zákonným nariadením a dosahuje výšku životného minima.
Táto mzda zahŕňa aj osobný príplatok, odmeny, prémie a podobné plnenia a vzťahuje sa aj na zamestnanca, ktorý popri mzde poberá aj dávky sociálneho zabezpečenia, napr. starobný dôchodok. Zmyslom stanovenia minimálnej mzdy je ochrana zamestnanca aj zamestnávateľa.
Minimálna mzda plní dve základné funkcie:
- sociálno-ochrannú, ktorá má zamestnancovi zabezpečiť, aby jeho príjem neklesol pod sociálne akceptovateľnú úroveň,
- ekonomicko-kriteriálnu, ktorá má motivovať k vyhľadávaniu práce namiesto prijímania sociálnych dávok.
Suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok sa určí najmenej vo výške súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy (Zákon o minimálnej mzde, § 8 ods. 2).
Sumu minimálnej mzdy každoročne stanovuje vláda SR svojím nariadením dvoma sumami v eurách:
- za mesiac (mesačná minimálna mzda),
- za odpracovanú hodinu (hodinová minimálna mzda), ktorá je 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy.
Nariadením vlády SR sa ustanovila suma minimálnej mzdy na rok 2019 vo výške 520 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 2,989 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
DPH vo vzťahu k jednoúčelových a viacúčelovým poukazom
30. 11. 2018
Úprava zdaňovania poukazov je zahrnutá v nových ustanoveniach - § 9a, § 22 ods. 10 a v prechodnom ustanovení § 85kg ods. 3.
Poukaz je vymedzený ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.
Uplatňovanie pravidiel DPH bude rozlišované v závislosti od skutočnosti, či je možné daňové zaobchádzanie priraditeľné príslušnému dodaniu tovarov alebo služieb s istotou určiť už pri vystavení poukazu alebo nie. V prípade, že je v čase vystavenia poukazu známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz.