Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K
Zvyšovanie DPH nie je cesta, hovorí SaS
5. 5. 2021
Poslanec za SaS a šéf výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič hovoril o tom, že liberáli sú zásadne proti zvyšovaniu DPH na 25 percent, ktoré avizoval minister financií Igor Matovič.
Viskupič poznamenal, že výber DPH funguje veľmi dobre a je na vysokej úrovni. "Keď niečo funguje, nemeňme to," povedal. Poslanec sa obáva, že v prípade zvýšenia sadzby DPH výber klesne.
Poslanec zároveň popísal sedem negatívnych dopadov na slovenskú ekonomiku, ktoré by malo zvýšenie DPH.
"Ak sa zvýši DPH, tak sa musí preniesť do cien a budeme to platiť všetci občania. Najvyšší dopad je vždy pre nízkopríjmové skupiny," povedal.
Druhým problémom podľa neho bude to, že v prípade zvýšenia DPH narastie ochota ľudí odísť si nakúpiť za hranice, kde sa ceny tovarov stanú výhodnejšími. Zníži sa tak konkurencieschopnosť obchodníkov voči zahraničiu.
Viskupič varoval aj pred tým, že vyššie dane znížia konkurencie schopnosť Slovenska. Tá je podľa poslanca už teraz na zlej úrovni a potrebujeme ju zvyšovať.
V
Sociálne poistenie po novele
3. 5. 2021
Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z. vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatuje, že § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s požiadavkou rovnosti (čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky) pri zabezpečovaní primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu znižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že poistenec do fondu starobného poistenia neplatí plnú sadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme povinných príspevkov na starobné sporenie (II. pilier). Rovnaký princíp sa aktuálne uplatňuje aj pri znížení sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa za stanovených podmienok zvyšuje starobný dôchodok sporiteľa.
Novelou zákona sa v súlade s nálezom ústavného súdu zrušilo krátenie sumy minimálneho dôchodku poberateľom starobného dôchodku z dôvodu ich postavenia sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia a v tejto súvislosti aj zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so sporiteľmi - poberateľmi starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku z dôchodkového poistenia (I. pilier) pri posudzovaní celkového dôchodkového príjmu na účely určenia nároku na minimálny dôchodok a sumy minimálneho dôchodku.
K
Zdravotné poistenie – novela zákona
3. 5. 2021
Základným cieľom novely zákona je vytvorenie právnej úpravy, ktorá môže prispieť k eliminácii možnosti ohrozenia života, zdravia alebo neľudského alebo zlého zaobchádzania s dieťaťom.
Novela zákona od mája 2021 zavádza oznamovaciu povinnosť zdravotnej poisťovne voči orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Touto oznamovacou povinnosťou sa má zabezpečiť možnosť, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohol preveriť podľa oprávnení1 informácie o tom, že by dieťa (poistenec) mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.
K
Zvýšenie príjmu pre odvodovú úľavu dlhodobo nezamestnaných osôb
23. 4. 2021
Zamestnávatelia môžu aj v roku 2021 pokračovať v uplatnení odvodovej úľavy pri platení poistného, ak zamestnajú osobu v riadnom pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorý je dôvodom na jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
Zamestnať môžu osobu, ktorá bola
– evidovaná na úrade práce najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo
– v evidencii na úrade práce 6 po sebe nasledujúcich mesiacov a zároveň má trvalý pobyt v niektorom z najmenej rozvinutých okresov. Zoznam najmenej rozvinutých okresov zverejňuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na svojom webovom sídle, zoznam platný od 1. 1. 2021 bol zverejnený 29. 1. 2021. Najmenej rozvinutými okresmi sú Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Gelnica, Bardejov, Medzilaborce, Košice - okolie, Levoča, Snina, Stropkov a Michalovce.
Jednou z podmienok odvodovej úľavy je dodržanie hraničnej výšky príjmu. Pre zamestnancov, ktorých pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer začal ešte v roku 2020 platí hranica príjmu 678,71 eur. Pre pracovné pomery, ktoré vzniknú v roku 2021, už bude táto hranica 731,64 eur. Maximálna výška dosiahnutého príjmu pre zamestnanca s odvodovou úľavou platí aj pri kratšom pracovnom čase. Odvodová úľava sa môže uplatniť na maximálne 12 kalendárnych mesiacov trvania tohto pracovného vzťahu. Ďalšou podmienkou uplatnenia odvodovej úľavy je, že Sociálna poisťovňa voči zamestnávateľovi neeviduje pohľadávku a že z dôvodu prijatia odvodovo zvýhodnenej osoby zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov.
K