Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K
K dohode o minimálnej mzde zatiaľ nedošlo
3. 9. 2009
Ani na dnešnom rokovaní s premiérom sociálni partneri nedospeli k dohode na výške minimálnej mzdy platnej pre budúci rok. Kým zamestnávatelia sú proti akémukoľvek zvyšovaniu minimálnej mzdy, odborári trvajú na jej raste o 8,1 %. Rokovania o minimálnej mzde majú pokračovať na budúci týždeň. Opäť by sa ich mal zúčastniť aj premiér.
Vláda má záujem, aby ku kompromisnej výške minimálnej mzdy dospeli samotní sociálni partneri a nemusel o nej direktívne rozhodnúť kabinet.
Ak dôjde k situácii, že sa sociálni partneri počas roka nedohodnú na sume minimálnej mzdy pre ďalší rok sami, vstupuje do ich rokovaní ministerstvo práce a o jej konečnej výške rozhodne napokon vláda, ktorá zohľadní stanoviská sociálnych partnerov, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky, ako aj očakávaný vývoj ekonomickej a sociálnej situácie v SR.
Reálna mzda na Slovensku stúpla napriek kríze
3. 9. 2009
Reálna mzda na Slovensku stúpla napriek kríze. Pod skutočnosť, že podľa štatistík na Slovensku zarábame reálne viac, sa podpísal stúpajúci počet nezamestnaných a zvyšujúce sa platy štátnych úradníkov.
Dobrou správou je, že sa nerealizujú všetky firmami ohlásené hromadné prepúšťania firmy. Ekonomika sa totiž začína prebúdzať a potrebuje ľudí.
Ten, kto si udržal prácu, zarába rovnako alebo si prilepšil len mierne. Zamestnanci priemyslu, ktorým reálne mzdy klesli, však budú musieť obmedziť svoju životnú úroveň. Odborníci však očakávajú, že mzda sa bude, aj keď mierne, zvyšovať.
Podľa údajov Štatistického úradu nominálna mesačná mzda v hospodárstve v druhom štvrťroku stúpla medziročne o 2,8 percenta na 732,50 eura. O viac ako 7 percent, teda najrýchlejšie rástli platy vo vzdelávaní a v administratívnych službách. Tieto odvetvia sú s verejnou správou silne prepojené, keďže veľkú časť administratívnych pracovníkov tvoria štátni úradníci a valorizáciu platov v školstve určuje ministerstvo školstva.
Rezort financií neplánuje platy úradníkov znižovať. Mzdy sa zvýšili v odvetviach (napríklad školstvo), ktoré boli dlhodobo podhodnotené a mali by sa zvyšovať.
Štatistici predpovedajú, že za celý rok priemerný plat vzrastie o viac ako tri percentá na vyše 745 eur. Podľa zamestnávateľov platy budú skôr stagnovať a priemer môžu potiahnuť hore opäť koncoročné odmeny a rôzne príplatky. Predpokladá sa však, že ak v budúcom roku vláda splní sľuby o úspornom rozpočte, siahne aj na platy úradníkov. Očakáva sa, že rast miezd vo verejnom sektore sa v budúcom roku utlmí a naopak, mzdy sa oživia v súkromnom sektore.
Priemerná mzda vzrástla na 732,50 €
2. 9. 2009
V druhom štvrťroku priemerná hrubá mzda na Slovensku stúpla medziročne o 2,8 percenta a dosiahla 732,50 € (22 067 Sk). Informoval o tom Štatistický úrad. Reálna mzda sa po započítaní inflácie zvýšila o pol percenta. Priemerný zárobok v prvom kvartáli vzrástol o 4,7 percenta, reálne stúpol o 1,6 percenta.
Podľa regiónov bol vývoj priemernej mesačnej nominálnej mzdy v prvom polroku 2009 nasledovný:Bratislavský kraj 959,04 €, Trnavský kraj 661,11 €, Trenčiansky kraj 604,05 €, Nitriansky kraj 594,66 €, Žilinský kraj 623,35 €, Banskobystrický kraj 577,07 €, Prešovský kraj 540,74 €, Košický kraj 653,89 €. Priemer za Slovensko dosiahol 721,40 €.V druhom štvrťroku sa mzdy zvýšili najviac v sektore vzdelávania (priemerná mzda medziročne vzrástla o 7,5 % na 636,70 €), najvýraznejší pokles o 6,7 % na 446,68 € zaznamenali mzdy zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách. Vo finančných a poisťovacích činnostiach dosiahol priemerný plat zamestnancov 1544,98 €. Podľa prognózy štatistikov vzrastie priemerný mesačný zárobok v hospodárstve tento rok oproti vlaňajšku nominálne o 3,1 % na 745,50 €.Najviac sa platy v druhom štvrťroku zvýšili v sektore vzdelávania, kde priemerná mzda vzrástla medziročne o 7,5 percenta na 636,70 eura (19 181 Sk). Naopak, najvýraznejší pokles, o 6,7 percenta na 446,68 eura (13 457 Sk), zaznamenali platy pracovníkov v ubytovacích a stravovacích službách.Najvyššiu mzdu v druhom kvartáli poberali zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach, ich priemerný plat dosiahol 1544,98 eura (46 544 Sk). Štatistici v novej prognóze odhadli, že priemerný mesačný zárobok v hospodárstve tento rok vzrastie oproti vlaňajšku nominálne o 3,1 percenta na 745,5 eura (22 459 Sk).
Nový zákon o daňových orgánoch sprísni kontrolné mechanizmy
2. 9. 2009
Ministerstvo financií SR navrhuje v rámci nového zákona o daňových orgánoch, aj zvýšenie ochrany úradníkov vykonávajúcich daňové kontroly v teréne.
Daňoví kontrolóri by okrem iného mali mať pri výkone niektorých svojich činností nárok na policajnú ochranu.
Podľa ministra v praxi často dochádza k situácii, keď kontrolóri nemajú vôbec žiadnu ochranu a stretávajú sa pritom s rôznymi typmi subjektov. Nie všetci podnikajú zmysluplne a čisto, dochádza k rôznym stretom, čím sa komplikuje aj situácia pri vykonávaní kontrol.
MF SR sa preto chce v najbližšom období sústrediť na celkové zlepšenie výberu daní a vymožiteľnosti práva pri tomto výbere. Pracuje sa aj na analýze, koľko z toho, čo by štát mohol, na daniach nevyberie.
Súčasťou inštitucionálnej zmeny výberu daní má byť aj zavedenie kontrolných mechanizmov voči samotným daňovým úradom. Dôvodom je skutočnosť, že na daňových únikoch so zločineckými skupinami často spolupracujú aj samotní daňoví úradníci. Minister financií vyhlásil, že tejto agende sa bude ministerstvo určite bude venovať, aby k podobným javom nedochádzalo.
Zvýšený počet útokov na svojich pracovníkov za posledný rok a pol zaznamenalo aj Daňové riaditeľstvo SR. Fyzických a verbálnych útokov bolo za spomínané obdobie okolo 30. Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informoval generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva SR.
Rôzne vyhrážky, dokonca aj zabitím, sú podľa generálneho riaditeľa dôsledkom skvalitnenia činnosti daňových pracovníkov a tiež pre rozsiahlu kontrolnú akciu "Východ", ktorá od februára tohto roka prebieha v Košickom kraji.