Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K
Pri hľadaní práce už internet príliš nepomôže
18. 2. 2010
Pre negatívny vplyv hospodárskej krízy zažil internetový trh práce na Slovensku vlani najväčší prepad vo svojej histórii. Podľa údajov pracovného portálu Profesia.sk kríza priniesla prudký pokles ponúk práce od firiem a na druhej strane rekordný rast reakcií uchádzačov o zamestnanie. S uplatnením mali problémy najmä ľudia s nižšou kvalifikáciou a staršie ročníky. V uplynulom roku sa situácia na trhu práce vrátila takmer o päť rokov dozadu.
K prepadu zverejnených pracovných pozícií došlo v októbri 2008, keď cez portál Profesia.sk hľadali firmy zhruba 9 000 pracovníkov. Počet pozícií strmo klesal najmä do apríla, neskôr sa pokles zmiernil. Koncom minulého roka sa počet ponúk znížil takmer na úroveň piatich tisícok miest. Počet reakcií na pracovné ponuky sa naopak prudko zvyšoval. Vlani v októbri sa medziročne zvýšil o 153 percent a dosiahol číslo 250 000.
Podľa údajov portálu Profesia.sk ponuka práce v roku 2009 klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhruba o dve pätiny. Pracovných ponúk ubudlo vo všetkých odvetviach. Výnimku tvorilo zdravotníctvo, farmácie a sociálna oblasť. Najväčšie prepady záujmu o pracovníkov boli zaznamenané v hutníctve a baníctve, drevospracujúcom a strojárskom priemysle.
Zmeny v riešení nezamestnanosti
12. 2. 2010
Poslanci schválili nové dávky. Prvou zo zmien je podpora zamestnávania v regiónoch – štát umožní obciam zamestnať dlhodobo nezamestnaných tak, že uhradí časť celkových nákladov na ich prácu. Má ísť o zamestnanie najviac na 9 mesiacov. Počas týchto mesiacov uhradí štát zamestnávateľovi 70 až 90 percent mzdy vo výške dvojnásobku životného minima.
Najviac to bude v prvých troch mesiacoch, najmenej v posledných troch. Takáto podpora má trvať do konca budúceho roka. Štát predpokladá, že v tomto aj budúcom roku vďaka podpore obce vytvoria dohromady 18-tisíc pracovných miest, na ktoré štát prispeje dohromady 60 miliónmi eur.
Štát chce obce finančne podporiť aj pri aktivačných prácach. Príspevok štátu by tento rok mal dosiahnuť 4,5 milióna eur, dostať ho má 11 500 uchádzačov o zamestnanie.
Zmiernili sa tiež podmienky na získanie dávky v nezamestnanosti. Od septembra na jej pridelenie bude stačiť dva roky poistenia za posledné štyri roky, nie tri ako je to v súčasnosti. Zmena by sa mohla týkať 30 až 50-tisíc nezamestnaných. Podľa najnovších zverejnených údajov má Slovensko celkovo vyše 330-tisíc ľudí bez práce.
Vládny návrh zákona okrem iného umožňuje využívanie aktivačných prác nielen obcami a samosprávnymi krajmi, ale aj firmami, ktoré si založia. Ide zvyčajne o prípady správy ciest a niektorých vodných tokov.
Novela sprísňuje zamestnávanie načierno a navrhuje zvýšil minimálnu pokutu na 2 000 €. Vlani sa priemerná pokuta pohybovala pod úrovňou 380 eur.
Odmeny sa odrazili na vyšších koncoročných mzdách
11. 2. 2010
Zárobky v poslednom mesiaci v roku rástli takmer vo všetkých odvetviach. Kým počas predošlých mesiacov za výškou miezd stálo najmä prepúšťanie ľudí s nízkymi zárobkami, koncom roka zohrali svoju úlohu aj odmeny. Čiastočné oživenie dopytu sa premietlo v tom, že niektoré firmy svojich zamestnancov motivovali aj vyplácaním odmien. To neznamená, že sa dopyt a mzdy obnovili úplne.
Z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že krízu si pravdepodobne ani nevšimli informatici či makléri. Zamestnanosť v IT sektore v priebehu minulého roka narástla najviac zo všetkých odvetví (až o 5 %). Najvyšší nárast miezd bol zaznamenaný vo vybraných trhových službách. Mzda tu reálne poskočila o 2,2 %.
Ku všetkým však kríza ohľaduplná nebola. Svoju prácu v minulom roku stratila pätina barmanov a kuchárov. Pracovníci vo veľkoobchode sa museli uskromniť spomedzi všetkých najviac. Zarábali o 2,5 % menej ako v roku 2008.
Hoci ekonómovia sú v optimistických predpovediach zdržanliví, personalisti už zlepšenie evidujú. Podľa nich sa pracovný trh začal pomaly rozbiehať. K zlepšeniu situácie má dôjsť najmä v Bratislavskom kraji, kde počet pracovných ponúk oproti letu 2009 narástol minimálne o 20 %. Narastá záujem o manažérov. Firma si najskôr zoženie schopného manažéra a potom poskladá tím. Personalisti to považujú za začiatok oživovania.
Priemerná mzda v priemysle v decembri rástla
10. 2. 2010
Mzdy v slovenskom priemysle rástli vlani v decembri najrýchlejšie od konca roka 2008. V poslednom mesiaci roku 2009 sa priemerná mesačná mzda zvýšila medziročne o 4,9 % na 826,55 €, zatiaľ čo v novembri stúpla o 3,5 %. Za celý rok 2009 mzdy poskočili o 2,2 % na 751,27 €, informoval dnes Štatistický úrad.
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v decembri zvýšil medziročne o 4,4 %, za celý rok 2009 stúpol o 0,6 %.
Mzdy v decembri však vzrástli iba v časti sledovaných odvetví. Najvýraznejšie, o 25,4 %, vzrástli v dodávkach vody, čistení a odvádzaní odpadových vôd. Polepšili si aj pracovníci v priemyselnej výrobe, maloobchode, v reštauráciách a pohostinstvách. Najvyšší pokles miezd, o vyše pätinu, bol zaznamenaný v poštových službách a službách kuriérov.
Aj v poslednom mesiaci vlaňajška najvyššiu mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde dosiahla 1 871,24 € pri medziročnom poklese o 2,1 %. Najnižšie zárobky dosahovali zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev, a to 353,35 €.
Mzdy Slovákov v uplynulom období poznačila svetová hospodárska kríza, pre ktorú množstvo firiem zaznamenalo pokles objednávok a ohlásilo prepúšťanie zamestnancov. Tržby priemyselných podnikov v stálych cenách sa v minulom roku prepadli o 18,2 %. V bežných cenách dosiahli 57,3 miliardy €. V samotnom decembri 2009 sa však zdvihli medziročne o 6,3 % na 4,84 miliardy €.
V priemysle koncom decembra pracovalo 472 082 ľudí, čo bolo o 15,4 % menej ako v rovnakom období roku 2008.