Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K
Súdna rada SR odmieta zníženie výdavkov na mzdy
24. 8. 2010
Súdna rada SR nesúhlasí z 10 percentným znižovaním platov pre sudcov, súdnych úradníkov, asistentov a zapisovateliek.
Zníženie výdavkov na mzdy pre súdy SR, by mohlo viesť nielen k spomaleniu súdneho konania, ale vytvoril by sa aj obrovský priestor pre korupciu. Vládne programové vyhlásenie, v ktorom bola zahrnutá aj stabilizácia stavu vyšších súdnych úradníkov s možnosťou posilnenia ich kompetencií je už dnes len minulosťou. Namiesto toho by sa mali sudcom, ale najmä vyšším súdnym úradníkom, ktorí majú už aj tak nízke príjmy, znižovať platy, uviedol to predseda Súdnej rady Š.Harabin. Súdna rada preto žiada vládu o vyňatie sudcov a aparátu súdneho výkonu so znižovania osobných výdavkov o 10 percent.
Informatici sú platovo na tom najlepšie
19. 8. 2010
Priemerná hrubá mzda na Slovensku v porovnaní s 1. polrokom 2009 zvýšila vo všetkých sledovaných oblastiach, hlavne v priemysle a veľkoobchode.
Podľa prieskumu v 1. polroku 2010 zarábali na Slovensku najviac pracovníci v informačno-komunikačných činnostiach, v priemere 1548 eur mesačne, čo je o 2 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Priemerná nominálna mzda v priemysle dosiahla 773 eur pri 6,2 % raste. Zamestnanci vo vybraných trhových, ako aj reštauračno-pohostinských službách si polepšili zhodne o 4,4 % na 759, resp. 355 eur mesačne.
Poistné udalosti po víkendových povodniach
19. 8. 2010
Nepriaznivé počasie cez víkend, ktoré majú na svedomí povodne, pociťujú už aj poisťovne.
Poisťovňa Generali Slovensko doteraz eviduje vyše 100 hlásení poistných udalostí s odhadovanou poistnou rezervou 230 000 eur. Najviac hlásení eviduje z okr. Prievidza. Doposiaľ najväčšia poistná udalosť s odhadovanou poistnou rezervou v hodnote 50 000 eur sa stala v Handlovej, kde došlo k záplave staveniska.
Svet trápi nezamestnanosť
12. 8. 2010
Počet mladých ľudí bez práce vzrástol z celosvetového pohľadu na nový rekord a bude sa zrejme ďalej zvyšovať.
Na konci minulého roka bolo v celom svete podľa ILO asi 620 miliónov ekonomicky aktívnych ľudí vo veku 15 až 24 rokov a približne 81 miliónov ich nemalo prácu. V predchádzajúcej správe, kde sa údaje vzťahovali ku koncu roka 2007, bolo bez práce o 7,8 milióna mladých menej a miera nezamestnanosti medzi nimi predstavovala 11,9 %.
Súčasné trendy budú mať navyše podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) na mladých ľudí citeľné dôsledky, pretože na trh práce čoskoro dorazia ďalší absolventi, ktorí rozšíria rady nezamestnaných.