Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.

Dobromyseľnosť vyžaduje, aby sa urobilo, čo sa dohodlo.

Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Život je jeden veľký vtip, ibaže málo kto mu rozumie.

Predtým, ako sa do čohokoľvek pustíte, zistite si cenu, ktorú za to zaplatíte.

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.