Murphy radí
Murphyho vynálezy
Predtým, ako si začnete strihať nechty, natrite ich na červeno – ľahšie ich potom nájdete na koberci.
Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.
Ak sa niekto dusí kockou ľadu, najľahšie mu pomôžete tak, že mu do hrdla nalejete vriacu vodu – ľad sa roztopí takmer okamžite.
(Murphyho zrnká II)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Nič sa neotvára omylom tak často, ako ústa.
Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.
S priateľmi možno piť pivo, hrať karty, ale nie vládnuť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy v parlamente
Zákon usilovnosti: Kto chce byť najúspešnejší, musí najviac hrabať.
Zákon nevyhnutnosti: Na hlasovaní o zvyšovaní platov poslancov sa vždy nájde dostatok hlasov „za“.
Zákon zbytočnosti: Parlamentná politika je jediná hra, pri ktorej nie je treba používať zdravý rozum.
(Murphyho zákonník)
Život je obchod
Rozdiel medzi majstrom a plagiátorom je v tom, že majster má invenciu, zatiaľ čo plagiátor vie len napodobňovať. Preto majstrov treba hľadať so sviečkou.
Podnikanie bez obrazotvornosti je nádenníčenie. Alebo inými slovami, trocha fantázie nikoho nezabije. A navyše, fantázia prospieva obchodu.
Život obchodníka je jedným veľkým dobrodružstvom. Ak jeho tovar nejde na odbyt, je zle. Ak jeho tovar ide na odbyt, tiež to nemusí byť dobre.
(Zrnká úsmevu)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)