Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Polovičná pravda má rovnakú cenu ako celá lož.

Čo je prospešné zdraviu, ešte nemusí byť prospešné životu.

Keď dvaja robia to isté, výsledok je vždy iný.

V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!

Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.

Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.