Registrácia tuzemských zdaniteľných osôb
20. 1. 2025
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH bolo potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane.
Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na nové znenie registračných ustanovení sa upravili aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Vplyv opravy chýb minulých účtovných na základ dane z príjmov
2. 3. 2018
V súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), sa základ dane právnickej osoby zistí podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov.
Pri zisťovaní základu dane sa podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vychádza z výsledku hospodárenia. Podľa § 2 písm. j) ZDP základom dane z príjmov je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. k) ZDP daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Majetok využívaný aj na súkromné účely
1. 3. 2018
Podnikatelia často využívajú majetok firmy aj na súkromné účely. Súčasná daňová legislatíva zvýhodňujúcim spôsobom upravuje uplatnenie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom do daňových výdavkov.
Ak daňovník deklaruje používanie majetku aj na súkromné účely, má možnosť uplatniť do daňových výdavkov 80 % vynaložených výdavkov bez povinnosti preukazovať skutočný pomer, v akom je majetok využívaný na podnikateľské a súkromné účely. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov musí daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami. Uvedený zvýhodnený spôsob uplatňovania daňových výdavkov je upravený v § 19 ods.2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Majetok využívaný aj na súkromné účely
28. 2. 2018
Podnikatelia často využívajú majetok firmy aj na súkromné účely. Súčasná daňová legislatíva zvýhodňujúcim spôsobom upravuje uplatnenie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom do daňových výdavkov.
Ak daňovník deklaruje používanie majetku aj na súkromné účely, má možnosť uplatniť do daňových výdavkov 80 % vynaložených výdavkov bez povinnosti preukazovať skutočný pomer, v akom je majetok využívaný na podnikateľské a súkromné účely. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov musí daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami. Uvedený zvýhodnený spôsob uplatňovania daňových výdavkov je upravený v § 19 ods.2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
28. 2. 2018
Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka v zmysle § 57 ods.1 písm. a) zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.
K zániku živnostenského oprávnenia v tomto prípade dochádza však len za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Predovšetkým treba uviesť, že úmrtím daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a poberal z nej príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) dochádza pre účely dane z príjmov k skončeniu poberania príjmov z podnikania. V nadväznosti na toto konštatovanie v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov platí, že za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je okrem iných skutočností potrebné rozumieť aj skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.