Murphy radí
Murphyho zákony a komentáre
To, čo najmenej chceš, príde vždy samo.
Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.
Keď dvaja robia to isté, výsledok je vždy iný.
(Murphyho zrnká II)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
V manželstve je často lepšie nebyť príliš iniciatívny a vždy je lepšie nič nepovedať.
Za peniaze si lásku nekúpite, ale vytvoria vám dobrú východiskovú pozíciu.
Ženatý muž nemôže mať všetko – aj teplú večeru, aj vernú manželku.
(Murphyho zákonník)
Veda a omyly
Vedecké experimenty by mali byť ľahko reprodukovateľné - všetky by mali zlyhávať rovnakým spôsobom.
Veda je tajomná a zložitá disciplína, vyžadujúca si zložité experimenty, ktoré dokáže vymyslieť len pár vyvolených.
Po konzultácii s dostatočne veľkým počtom vedcom môžete súhlasiť s každým názorom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)