Registrácia tuzemských zdaniteľných osôb
20. 1. 2025
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH bolo potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane.
Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na nové znenie registračných ustanovení sa upravili aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Poradíte si s daňovým priznaním typu B?
11. 3. 2019
Ak vám vlani zo živnosti „kvaplo” viac než 1 915,01 eura, nevyhnete sa zdaneniu týchto príjmov. Rovnaký osud však čaká i ďalšie zárobky, ak ste ich mali napríklad z predaja či prenájmu bytu, záhrady alebo trebárs garáže, podobne aj z výnosov z cenných papierov či z výhry. S daňovým priznaním budete mať robotu aj vtedy, ak ste mali v roku 2018 ako podnikateľ stratu.
Všetkých spomínaných prípadov sa týka priznanie na tlačive fyzických osôb typu B. Pri vypĺňaní formulára, a to aj elektronického, dávajte pozor, aby ste daňové priznanie zostavili kompletne a aby ste pritom neurobili banálne chyby. Finančná správa upozorňuje aj na svojej stránke, čoho sa v takej chvíli daňovníci dopúšťajú najviac. V prvom rade si netreba pomýliť tlačivo. Časté býva aj chybné vyplnenie príloh, najmä údajov určených na sociálne a zdravotné poistenie, prípadne nesprávne označenie zdaňovacieho obdobia. Neraz sa zabudne aj vpísať DIČ alebo rodné číslo na všetkých stranách daňového tlačiva a taktiež sa nevyznačí činnosť SK NACE pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pritom jednotlivé kódy SK NACE aj názvy činností možno bez problémov nájsť na internetovej stránke Štatistického úradu statistics.sk. Čo je ešte dôležité vylúčiť? Nekompletnosť doložených príloh alebo celkového počtu strán priznania. Osobitnou kapitolou sú omyly v prípade poukázania podielu dane neziskovej organizácii, teda darovanie časti dane vo výške dvoch alebo troch percent.
Vari najbanálnejším omylom je zabudnúť na podpisy. Osoba odovzdávajúca priznanie má dať svoj autogram nielen na koniec daňového priznania, ale aj na vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane a tiež na žiadosť v súvislosti s údajmi zameranými na sociálne a zdravotné poistenie.
Priemerná mzda je historicky najvyššia
8. 3. 2019
Slováci zarábajú v priemere viac ako tisíc eur. Priemerná mesačná mzda sa vo štvrtom štvrťroku 2018 vyšplhala na 1101 eur a tretíkrát v histórii prekonala psychologickú hranicu tisíc eur. Informoval Štatistický úrad.
Zárobok cez tisícku už pritom štatistici evidovali. Konkrétne v poslednom kvartáli 2017 a druhom kvartáli 2018. Na konci roka však zamestnanci obvykle dostávajú odmeny či trináste platy, čo môže priemer dvihnúť aj o sto eur. Výkyvy počas roka ilustruje aj nasledujúci graf. Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 3,5 percent. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2018 vzrástla o 1,2 percent.
Pomoc v hmotnej núdzi - zmeny
4. 3. 2019
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku, uplatnením nárokov.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní osobitného príspevku, jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Ostatná novela zákona bola schválená 30. 1. 2019 a nadobúda účinnosť 1. 4. 2019.
Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu.
Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
K základným cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patrí zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi (dávky, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa) s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov a na možnosti štátneho rozpočtu.
Slovensko má jednu z najnižších minimálnych miezd v Únii
1. 3. 2019
Slováci poberajú siedmu najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi 22 krajín Európskej únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu. Najnižšiu minimálnu mzdu poberajú Bulhari. V januári tohto roka bola na úrovni 286 eur. V prípade, že Slovák pracuje za minimálny príjem, na výplatu dostáva od začiatku tohto roka 520 eur v hrubom.
Podľa Lenky Buchlákovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, minimálna mzda sa na Slovensku zvyšovala v januári z pôvodných 480 na spomínaných 520 eur. Aktuálne pracujú približne štyri percentá Slovákov za tzv. 'minimálku'. Najvyššiu minimálnu mzdu dostávajú ľudia v Luxembursku, a to až vo výške 2071 eur, čo na Slovensku výrazne prevyšuje aj priemerný mesačný plat. Len 22 krajín v rámci EÚ má zavedenú minimálnu mzdu. Krajiny ako Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko ju nemajú. Minimálne mzdy sa v priemere pohybujú na východe na úrovni 600 eur až okolo 1400 eur na severozápade EÚ.