Registrácia tuzemských zdaniteľných osôb
20. 1. 2025
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH bolo potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane.
Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na nové znenie registračných ustanovení sa upravili aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Sociálne poistenie – novela zákona
1. 8. 2019
Novelou zákona sa vstupuje článkom I do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a článkom II do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V nadväznosti na zavedenie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy vyplácanej pri príležitosti letných dovoleniek (tzv. 13. plat) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. plat) schválených v roku 2018, sa na obdobie pred začatím vykonávania ročného zúčtovania v sociálnom poistení, t.j. pred 1. januárom 2022, upraví určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021.
V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov sa zruší resp. zmierni povinnosť poistenca zúčastňovať sa niektorých výkonov lekárskej posudkovej činnosti a upraviť možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti spoločne so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v júni 4,97 %
22. 7. 2019
V porovnaní s májom 2019, keď bola 4,88 %, vzrástla o 0,09 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 0,46 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR. Medzimesačne ovplyvnili štatistiky vysokoškoláci, ktorí pribudli na úradoch práce.
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu šiesteho mesiaca tohto roka 136 626 osôb. „Medzimesačne stav vzrástol o 2502 osôb, medziročne sa znížil o 13 101, čo je o 8,75 % osôb menej,“ vyčíslil v piatok generálny riaditeľ ÚPSVaR Marián Valentovič. Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v júni tohto roka 6,04 %. „Medzimesačne vzrástla o 0,04 p. b., medziročne sa znížila o 0,54 p. b.,“ spresnil Valentovič. Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v šiestom mesiaci tohto roka 166 012 osôb. Medzimesačne vzrástol o 1055 osôb. „Medziročne sa stav znížil o 15 435 osôb, čo je o 8,51 % menej,“ doplnil šéf ÚPSVaR.
Ministerstvo bude pri minimálnej mzde prihliadať na vývoj ekonomiky aj infláciu
18. 7. 2019
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží návrh na úpravu minimálnej mzdy do konca júla tohto roka.
Prihliadať bude na vývoj ekonomiky, spotrebiteľských cien, ale aj vývoj zamestnanosti. Sociálni partneri sa totiž nedohodli na výške minimálnej mzdy do zákonom stanovenej lehoty 15. júla.
Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov svoje návrhy predložia rezortu práce.
Rad je teraz na ministerstve, aby prišlo s vlastným návrhom na ustanovenie výšky minimálnej mzdy v budúcom roku.
"Prioritou ministerstva a vlády naďalej zostáva zvyšovať minimálnu mzdu tak, aby sa nielen zlepšovala životná úroveň ľudí, ale aby bolo výhodnejšie pracovať aj za nižšiu mzdu, ako poberať dávky v hmotnej núdzi. Minimálna mzda má totiž aj motivačný aspekt," priblížil pre TASR riaditeľ tlačového a komunikačného odboru na ministerstve Michal Stuška. Upozornil tiež na to, že so zvyšovaním minimálnej mzdy súvisí nielen vymanenie sa z rizika chudoby pracujúcich, ale aj zvyšovanie sociálnej ochrany, teda vyššie nemocenské dávky, vyššie materské či vyššie dôchodky.
"Ministerstvo počká na návrhy sociálnych partnerov a následne predloží vlastný návrh na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady do 31. júla. Aj tento rok bude ministerstvo pri návrhu prihliadať na vývoj ekonomiky, spotrebiteľských cien či zamestnanosti," dodal Stuška.
Odborári trvajú na tom, aby minimálna mzda vzrástla na 635 eur, zástupcovia zamestnávateľov, aby bola na úrovni 552 eur, s tým, že navrhujú i zavedenie daňovej odpočítateľnej položky vo výške minimálnej mzdy, tiež navrhujú mierne poupraviť znenie platného zákona o minimálnej mzde.
Sociálni partneri však volajú aj po ustanovení mechanizmu, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne zvyšovala.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Druhý pilier sa zmení. Štát v ňom nastaví automat
15. 7. 2019
Slováci prišli takmer o miliardu eur možných úspor na dôchodky. V roku 2013 vláda Roberta Fica totiž rozhodla o automatickom presune sporiteľov v druhom pilieri do málo výnosných dlhopisových fondov. Malo ísť o zvýšenie bezpečnosti. Tento krok však priniesol aj to, že ľudia prišli o výnosy.
Ministerstvo práce chce problém teraz vyriešiť tak, že zavedie automatický mechanizmus, ktorý bude rozhodovať, kam umiestniť penzijné úspory Slovákov. Odvíjať sa má od veku sporiteľov. Má platiť, že čím mladší sporiteľ, tým väčší podiel dôchodkových úspor bude mať v rizikovejších fondoch. A postupne, ako budú sporitelia starnúť, sa budú ich úspory presúvať do konzervatívnejších fondov. Aktuálne má totiž takmer 80 percent sporiteľov svoje peniaze investované práve v konzervatívnych fondoch, a to aj keď im do odchodu do dôchodku zostáva ešte niekoľko dekád.