Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Ako si komplikovať život - II. večer
Keď už všetko vysvetlíte tak, aby to všetci pochopili, nájde sa niekto, kto to chápať nebude.
Ak by bolo lacnejšie opraviť staré zariadenie, podnik zo zásady bude kupovať nové.
Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Sláva a peniaze...
Hlúpy ani nezabúda, ani neprepáči. Múdry prepáči, ale nezabudne. (Anonym)
Naše zásady končia obvykle tam, kde sa rozchádzajú s našimi úmyslami. (Karel Kryl)
Ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá žiadny určitý cieľ. (Montaigne)
(Myšlienky bez cla)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
Ak nepoznáš riešenie, nikdy nepoukazuj na problémy.
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)