Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.

Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Neexistuje zmluva, z ktorej by dobrý advokát neurobil bezcenný zdrap papiera.

Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.

Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.