„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Bez ohľadu na to, čo sa kazí, vždy to na prvý pohľad bude vyzerať v poriadku.

Život má nechutný zvyk byť reálnym.

Ak niečo dvakrát za sebou zlyhalo, na tretí raz príde katastrofa.

Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.

To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.