Murphy radí
Človek očami klasikov
Koho šťastena rozmaznáva, príde o rozum.
Never prítomnému šťastiu.
Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.
(Myšlienky bez cla)
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Pravdivosť a presnosť – to sú dve veci, ktorými je najľahšie zamotať hlavu konkurentom.
Čím ťažšie dokážete obhájiť svoje daňové priznanie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že si vás daňový úrad vyberie na kontrolu.
Ak už nemôžete realizovať svoj tajný ideál, idealizujte si realitu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Každý vidí svet vlastnými očami. Štatistiky ukazujú, že väčšina národa je krátkozraká.
Mladí to dnes majú ťažké – nech robia čo robia, rodičia im to neuznajú. Aspoň že majú uznanie sami pre seba.
Láska je naivná viera, že jedna žena je iná ako tie ostatné.
(Murphyho zákonník)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)