Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Ak ani pravda ani blufovanie nezaberá, ešte stále je tu dynamit.

Všeobecné pravdy nikdy neplatia všeobecne.

Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.