Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Ak sa zdá, že niečo nemôže dopadnúť zle, aj tak to dopadne zle.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Ak sa môže naraz pokaziť niekoľko vecí, určite sa pokazí tá, ktorá spôsobí najväčšiu škodu.

Tri popoludní je už buď príliš neskoro, alebo príliš zavčasu na čokoľvek, čo chceš urobiť. (Franklin)

Hlavy, ktoré prečnievajú, sú často sťaté. Priemerní sú veční. (Žáček)

Kto sa nevie ovládať, nemá sily viesť iných. (Samuel Smiles)

3. V krásny slnečný deň je ťažké uveriť, že práve vás stihne nešťastie – ale už sa to na vás valí.

4. Všetko na svete funguje len preto, aby sa to najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť.

2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.