Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Žiaden nápad nie je natoľko hlúpy, aby niekto nevymyslel niečo ešte hlúpejšie.

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.

Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.

Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.

Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)

Kto veľa pracuje, nemá kedy zbohatnúť. (Židovské príslovie)

V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...