Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.

Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.

Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.

Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.

Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.

Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.

Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!

Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.