Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Najprekvapivejšou informáciou je tá, ktorá hovorí, že veci sú také, ako majú byť.

Ak do pevnosti môže vyliezť osol s vrecom zlata, tak nie je nedobytná.

Nie je žiadna hanba nebyť bohatým. Ale ani žiadna výhoda.

Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.