Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Radšej byť bohatým ako hlúpym.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.