Ak sa vám niečo zdá by byť príliš dobré na to, aby to mohla byť pravda, nemýlite sa.

Ak chcete vymeniť obdiv mnohých mužov za kritiku jedného, vydajte sa.

Čo je dobré, je zakázané. Čo nie je zakázané, nie je zaujímavé.

Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.

Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.

Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.