Príplatky za prácu vo sviatok, za nadčas, cez víkend a v noci
26. 9. 2022
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Mzdové zvýhodnenia majú špecifický charakter, nakoľko nárok zamestnancovi vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci.
V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:
• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
a ďalej aj plnenia:
• mzdu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku,
• náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,
• odstupné,
• odchodné.
Do 31. 12. 2020 sa minimálna výška príplatkov určovala ako príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, alebo ako príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca (pri príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok), pričom priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemohol byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemohol byť nižší ako suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). To znamená, že ak došlo k nárastu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, automaticky sa zvýšili aj mzdové príplatky za vykonanú prácu.
Počnúc 1. 1. 2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil, a ich zákonná minimálna výška sa už neurčuje percentuálnou sadzbou z hodinovej minimálnej mzdy; mzdové príplatky sú stanovené pevnou sumou v Zákonníku práce, napr. najnižšia suma príplatku za hodinu práce v sobotu nie je stanovená ako 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určená pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.
K
Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí sa zvýši
26. 7. 2010
Množstvo Slovákov, ktorí sa rozhodnú pracovať v zahraničí, sa v najbližších mesiacoch začne zvyšovať.
Nemecko a Rakúsko totiž plánuje v budúcom roku plne otvoriť trh pre Slovákov a ďalších Východoeurópanov, čím by sa mohlo zvýšiť počet pracujúcich Slovákov v zahraničí.
Slovákov v cudzine ubudlo najmä na prelome r.2008 a 2009, keď SR zavádzala euro. V r.2008 ich bolo 167 600 a rok potom už len 129 000. Analytici sa však zhodujú, že ich počet klesol najmä pre krízu a nie pre euro. Dôležitým faktorom bol totiž celosvetový útlm ekonomík a nárast nezamestnanosti.
Počet ľudí schopných nastúpiť do práce ihneď klesá
23. 7. 2010
Bratislava - Disponibilných uchádzačov o prácu, čiže ľudí schopných nastúpiť ihneď do zamestnania, bolo v júni 41 % zo všetkých uchádzačov.
Je to o 5 % menej ako pred rokom a ich podiel v posledných mesiacoch stále klesá. Vyplýva to z údajov portálu Profesia.sk . Najviac ľudí schopných nastúpiť do zamestnania ihneď je v kategórii ľudí so základným vzdelaním. Prepúšťanie pre hospodársku krízu sa ich dotklo ako prvých. Ľudí so základným vzdelaním, ktorí prišli o prácu, bolo začiatkom minulého roka 75 %.
Nezamestnanosť na Slovensku mierne stúpla
21. 7. 2010
Miera nezamestnanosti sa na Slovensku v júni zvýšila na 12,34 % z májových 12,24 % po predchádzajúcich troch mesačných poklesoch za sebou.
Nezamestnanosť na Slovensku sa od marca do mája postupne znižovala, tomu však predchádzal jej dlhodobý rast spôsobený negatívnymi dôsledkami svetovej hospodárskej krízy. V Českej republike sa miera nezamestnanosti v júni podľa ministerstva práce a sociálnych vecí medzimesačne znížila o 0,2 percentuálneho bodu na 8,5 percenta.
Slovákom sa za robotou nechce cestovať
20. 7. 2010
Nezamestnaným Slovákom sa nechce za prácou vycestovať do iného slovenského regiónu sto či viac kilometrov.
Podľa prieskumu EÚ Eurobarometer, až 57 % Slovákov nie je ochotných dochádzať za prácou do iného regiónu. Ján Trgala z personálnej agentúry Trenkwalder , vidí neochotu ľudí cestovať za prácou v troch dôvodoch. Medzi tieto dôvody patrí vysoká väzba na rodinu, obmedzená dostupnosť dopravy v niektorých oblastiach a nedostatok ubytovacích kapacít v regiónoch s ľahkou možnosťou zamestnania. Získaním práce v inom regióne ľudia síce majú pravidelný príjem, ale aj ďalšie výdavky, najviac zaplatia za ubytovanie. Tiež treba rátať s časovou stratou spôsobenou dochádzaním. Z týchto dôvodov preferuje väčšina ľudí oslovených agentúrou prácu v mieste bydliska.