Murphy radí
Sláva a peniaze...
Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)
Kapitál je výsledkom práce. Neexistoval by, keby predtým neexistovala práca. (Lincoln)
Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je daň z príjmov. (Albert Einstein)
(Myšlienky bez cla)
Veci sa kazia
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
(Murphyho zrnká II)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Hlúposť je takmer všemocnou silou.
Ak podnikáte, želajte si vždy iba zdravie, lásku, peniaze a čas si to všetko užiť.
Čím viac daní sa na človeka valí, tým viac sa im snaží uniknúť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Svetlá budúcnosť
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
(Myšlienky bez cla)