Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.

Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)

Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Za vládnou politikou nehľadaj logiku. Jednoducho je to politika.

V podnikaní priatelia neexistujú – sú len veritelia a dlžníci.

To, čo hovorí kolega, je názor. To, čo hovoríte vy, je pravda, a to, čo povie šéf, je zákon.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.