Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.

Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Keď si konečne nájdete svoje miesto pod slnkom, je osem večer.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

Všetci ideme po tej istej ceste, ibaže rôznymi smermi...

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)

Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.