Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Človek a spoločnosť
Odmenou za trvalú ostražitosť je večná nuda.
Civilizácia vznikla vtedy, keď človek prvý raz hodil do protivníka namiesto kameňa zlé slovo.
Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Manželský život je to, čo sa človeku prihodí práve vtedy, keď si chcel začať užívať života.
Lepšie je byť vyhľadávaný, ako prehliadaný.
Ak sa vám niečo zdá by byť príliš dobré na to, aby to mohla byť pravda, nemýlite sa.
(Murphyho zákonník)
Murphy a byrokrati
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy optimista
Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.
Ak sa veci pokazia, svet sa ešte preto nezrúti – práve naopak, tá kopa pokazených harabúrd mu nedovolí padnúť.
Ak ste klopali a nebolo vám otvorené, skúste ešte ukázať tisícku.
(Murphyho zákonník)