Murphy radí
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Murphy v parlamente
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
Optimistický zákon: Súčet inteligencie a počtu členov parlamentu je konštantný. Počet členov parlamentu stále stúpa.
Zákon nevyhnutnosti: Na hlasovaní o zvyšovaní platov poslancov sa vždy nájde dostatok hlasov „za“.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy a byrokrati
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Hlúposti sa medze nekladú
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.
(Murphyho zákony v bájkach)