Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
(Murphyho zákony v bájkach)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.
Prílišná iniciatíva je škodlivejšia ako neschopnosť.
Nikdy neposudzuje ako zlomyseľnosť to, čo môže spokojne byť aj hlúposťou.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.
(Murphyho zákony v bájkach)