„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

V okamihu, keď sa začnete o niekoho zaujímať, začne on prejavovať priazeň inému.

Žena spomína na mužov, ktorých mohla mať, muž na ženy, ktoré mať nemohol.

Každý vidí svet vlastnými očami. Štatistiky ukazujú, že väčšina národa je krátkozraká.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.