Príjmy nepodliehajúce daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy
30. 8. 2024
V súvislosti s tzv. inými príjmami sa do príjmu nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
Daňovej exekúcii v zmysle § 99 ods. 4 daňového poriadku nepodlieha:
a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť,
b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p., ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,
c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi, poskytované podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v z.n.p.
d) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa § 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
e) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,
f) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v z.n.p.,
g) opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru v zmysle § 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v z.n.p.,
h) 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.
Daňový poriadok ďalej v súvislosti s „inými príjmami“ ustanovuje, že ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 a § 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p. Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov tiež nepodlieha 13. dôchodok
K
Slovensko má najdrahšie PHL z okolitých krajín
10. 9. 2009
V porovnaní s okolitými krajinami, ktoré sú súčasťou Európskej únie, má Slovensko najdrahšie pohonné látky (PHL). Ako agentúru SITA informoval internetový portál natankuj.sk, k 7. septembru tohto roka bolo Slovensko na 16. mieste v rebríčku porovnávajúcom ceny benzínov s daňami, keď bola na úrovni 1,183 € za liter.
Oproti prvému v poradí - Rumunsku je cena za liter benzínu s daňami na Slovensku drahšia o 0,265 €. Svoju pozíciu si Slovensko neudržalo v rebríčku cien nafty s daňami a kleslo o jedno miesto. Podľa portálu je Slovensko aktuálne na predposlednom mieste. Priemerná cena nafty s daňami na Slovensku bola 1,110 € za liter, čo je oproti rumunským priemerným cenám, ktoré boli v sledovanom období najnižšie, viac o 0,257 € za liter.
Aktuálne na 19. mieste je Slovensko v rebríčku najnižších cien benzínov bez daní. V rebríčku cien nafty bez daní je SR na 9. mieste.
V auguste štát opäť na daniach vyzbieral menej ako plánoval
10. 9. 2009
Ku koncu ôsmeho mesiaca predstavoval výpadok daňových a colných úradov 1,5 miliardy €. Daňové a colné úrady ku koncu ôsmeho mesiaca vybrali celkovo 5,2 miliardy €.
Podľa údajov zverejnených Daňovým riaditeľstvom SR sa tak Daňovým úradom a colniciam podarilo plánované príjmy naplniť na 77,59 %. Pod tento výsledok sa najvýraznejšie podpísal nižší výber daní na tovary a služby. Domáce dane na tovary a služby v celkovom objeme 3,5 miliardy € zaostali za rozpočtom o 1,2 miliardy €. Výber samotnej dane z pridanej hodnoty dosiahol pritom 2,3 miliardy €, čo predstavovalo nižšie ako plánované príjmy o 1,1 miliardy €.
Lepšie sa darilo nedaňovým príjmom. Tie dosiahli 182,89 milióna € a boli oproti plánovanej úrovni vyššie o 29,1 milióna €. Podpísali sa pod to najmä vyššie odvody z výťažkov z lotérii a iných podobných hier. Tie boli a oproti rozpočtu vyššie o 30,3 milióna € a dosiahli 81,2 milióna €. Na daniach z príjmov, ziskov a kapitálového majetku vybrali daňové a colné orgány SR ku koncu augusta celkovo 1,5 miliardy €, teda 82,09 % plánovaného objemu. V porovnaní s plánom zaostal výber dane z príjmov právnických osôb o 150,8 milióna € a dosiahol 1,5 miliardy eur. Dane odvedené fyzickými osobami dosiahli 1,1 miliardy €. V rámci podielu z daní z príjmov fyzických osôb obce a vyššie územné celky zaznamenali príjem 1,1 miliardy €.
Nižší oproti plánu v štátnom rozpočte bol aj výber spotrebných daní. Ku koncu augusta evidovali totiž colné úrady príjem z týchto daní vo výške 1,3 miliardy €, čo predstavovalo plnenie rozpočtovanej úrovne na 90,56 %. V rámci nedaňových príjmov evidovali úrady na administratívnych poplatkoch 101,4 milióna €, čo predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 98,54 %. Pokuty a penále dosiahli pritom takmer 222 tisíc €.
Podľa schváleného štátneho rozpočtu by celkovo v tomto roku mali daňové a colné úrady vybrať spolu 10,1 miliardy €. Z celkového objemu príjmov by daňové príjmy mali tvoriť 9,9 miliardy € a nedaňové príjmy takmer 231 miliónov €. Vlani daňové úrady a colnice vybrali do štátneho rozpočtu spolu 9,3 miliardy €. To bolo oproti plánu viac o 0,88 %.
Návrh na zmenu Zákonníka práce neprešiel
9. 9. 2009
Pracovať v nedeľu preto ani v budúcnosti nebude zakázané. Parlament totiž nesúhlasil s návrhom novely ZP, aby sa zakázala práca v nedeľu s istými výnimkami.
Poslanec, ktorý návrh predkladal chcel, aby zmena Zákonníka práce priniesla presné vymedzenie pravidiel pre prácu v nedeľu a vo sviatky tak, ako je to vo viacerých krajinách Európskej únie.
Išlo predovšetkým o to, aby v nedeľu boli zatvorené obchodné reťazce a aby sa ľudia opäť stretávali v rodinnom prostredí. Výnimkou zo zákazu mali byť napr. práce, ktoré nemôžu byť vykonané počas pracovných dní, požiarnici alebo záchranná banská či horská služba, práca bezpečnostných zložiek, práca v niektorých zdravotníckych zariadeniach a lekárňach či v reštauráciách a v hoteloch. Výnimka sa ďalej mala vzťahovať aj na hudobné vystúpenia, divadelné a filmové predstavenia a výstavy. Pracovať v nedeľu by mohli aj zamestnanci médií.
Podľa Zákonníka práce v súčasnosti platí, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára (Nový rok), na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12.00 h a 25. decembra na Prvý sviatok vianočný.
Návrh zmeny zákona o rodičovskom príspevku
9. 9. 2009
Rodičovský príspevok na výšku minimálnej mzdy nenarastie pre každého rodiča. Ľudia, ktorí boli bez práce a bez peňazí už pred narodením dieťaťa alebo pracovali krátko, budú na tom rovnako ako dnes. Dávka patrí ženám, ktoré boli zamestnané najmenej 270 dní z dvoch rokov pred pôrodom alebo si na nemocenské poistenie prispievali ako nezamestnané či živnostníčky.
Ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania dlho očakávaný návrh zmeny zákona o rodičovskom príspevku. Pôvodne sa vláda zaviazala, že do roku 2010 zvýši tento príspevok na úroveň minimálnej mzdy.
Podľa návrhu zákona by sa mal príspevok zvýšiť iba tým, ktorí si príspevok na materskú dávku odvádzali vopred. Dávka patrí ženám, ktoré boli zamestnané najmenej 270 dní z dvoch rokov pred pôrodom alebo si na nemocenské poistenie prispievali ako nezamestnané či živnostníčky.
Týmto návrhom by sa podpora štátu zachovala pre všetkých rodičov aspoň na úrovni súčasného stavu. Deliaca línia zohľadňuje, či si na obdobie materskej matka prispievala. Zároveň je zachovaná aj solidarita s nepracujúcimi matkami - tiež dostanú príspevok.