Príjmy nepodliehajúce daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy
30. 8. 2024
V súvislosti s tzv. inými príjmami sa do príjmu nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
Daňovej exekúcii v zmysle § 99 ods. 4 daňového poriadku nepodlieha:
a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť,
b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p., ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,
c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi, poskytované podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v z.n.p.
d) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa § 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
e) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,
f) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v z.n.p.,
g) opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru v zmysle § 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v z.n.p.,
h) 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.
Daňový poriadok ďalej v súvislosti s „inými príjmami“ ustanovuje, že ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 a § 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p. Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov tiež nepodlieha 13. dôchodok
K
Odborárov čakajú vyjednávania o budúcoročných mzdách
1. 10. 2009
Mzdy odrážajú situáciu v spoločnosti. Veľké firmy okrem zápasu s nedostatkom zákaziek čakajú aj vyjednávania s odborármi a dohodovanie sa na nových kolektívnych zmluvách. Platnosť kolektívnych zmlúv väčšinou vyprší posledným decembrovým dňom.
Je možné, že prípadné zníženie mzdy čaká zamestnancov z automobilového, strojárskeho a hutníckeho sektora, ako aj z cestovného ruchu.
Na vyjednávanie s odbormi okrem firiem, ktorým sa končí zmluva s ich sociálnymi partnermi, čakajú aj tie, ktorým by mala platiť ešte minimálne rok. Mnohé firmy každoročne vyjednávajú o dodatkoch ku kolektívnej zmluvy. Pokiaľ sa na nich nedohodnú, zostávajú platiť rámcové zmluvy.
Niektoré podniky budú môcť využiť aj ďalší ťah, ktorým je predĺženie kolektívnej zmluvy. V prípade zmlúv platných do konca roku 2009, u ktorých nebude ukončené kolektívne vyjednávanie, ich platnosť sa predĺži do konca marca 2010.
Zamestnávatelia upozorňujú, že pokiaľ budú požiadavky odborárov nerealistické a firmy na ne predsa len pristúpia, môže to viesť k následným finančným ťažkostiam.
Neplatenie sociálnych príspevkov ide opäť do módy
30. 9. 2009
Takmer 7 700 nových dlžníkov eviduje samotná Sociálna poisťovňa už za prvý polrok tohto roka. Na druhej strane prekvitá biznis s pohľadávkami. Firmy zaoberajúce sa správou a vymáhaním dlžôb zaznamenávajú nárast dopytu o desiatky percent.
Od ideálneho stavu má pomalé zviechanie sa svetovej ekonomiky ešte ďaleko. Najväčšie problémy v oblasti starostlivosti o pohľadávky na Slovensko ešte fakticky nedorazili.
Sociálna poisťovňa zinkasovala za druhý tohtoročný kvartál na odvodoch menej takmer o 16 miliónov €, pričom údaj hovorí len o najväčších dlžníkoch, ktorých záväzok presahuje sumu 5 000 €.
Pravidlá samotná poisťovňa pritom nespríňovala. Zvýšila len hranicu dlhu, nad ktorou je potrebné zriaďovať záložné právo. Zákon o sociálnom poistení v otázke lehoty splatnosti poistného nebol zmenený. Zmenená bola len výška pohľadávky, pri ktorej je potrebné zriadiťprávo pri povolení splátok dlžných súm v prospech dlžníka.
Dopyt po externom vymáhaní pohľadávok vzrastá úmerne neschopnosti firiem vymôcť si vlastnými silami peniaze za dodaný tovar, služby či pôžičky.
Najviac neplatičov pribudlo v bankovníctve a v spoločnostiach, ktoré poskytujú úvery na kúpu na splátky. Čo sa týka obchodných pohľadávok, najväčší nárast bol zaznamená v oblasti finančných služieb, a to najmä v lízingu a potom aj v prepravných službách, čiže v logistike.
Podľa informácií spoločností zaoberajúcich sa touto činnosťou majú služby správy pohľadávok na Slovensku stále veľký rastový potenciál. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami je u nás stále veľmi nízka miera outsorcingu správy a inkasa pohľadávok. Externými službami sa rieši približne len desať percent pohľadávok.
V štátnom rozpočte sa uvažuje aj s nárastom platov učiteľov
30. 9. 2009
Bez dohody sociálnych partnerov pôjde na rokovanie vlády návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Tí totiž k návrhu pre krátkosť času na jeho preštudovanie stanovisko nezaujali. Po rokovaní triparity minister financií uviedol, že priestor na diskusiu bude aj počas rokovania v parlamente a ministerstvo je ochotné sa baviť o zmenách, ktoré sa nedotknú základných rámcov, na ktorých je návrh postavený.
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov za pozitívum označil to, že deficit sa znižuje, za negatívne označuje, že deficit sa znižuje príliš pomaly. Zadlžovanie tlačí na úrokové sadzby, ktoré sa môžu negatívne dotknúť aj podnikateľov. Ako výrazne pozitívnu označil skutočnosť, že vláda nepristupuje k zvyšovaniu daní pre podnikateľov.
Pripomienky k rozpočtu mali aj odborári. V rozpočte by napríklad chceli mať zakomponované aj výsledky kolektívneho vyjednávania o platoch vo verejnej a štátnej správe. Návrh počíta s rastom platov v štátnej správe o 1 %, rokovania o kolektívnych zmluvách však ešte neskončili.
Nesúhlas s rozpočtom vyjadrili predstavitelia samospráv. Podľa šéfa Združenia miest a obcí Slovenska navrhovaný rozpočet nezabezpečuje dostatok zdrojov pre mestá a obce už druhý rok po sebe. Preto budú samosprávy navrhovať napríklad aj zmeny v rozdelení výnosu z daní z príjmov fyzických osôb tak, aby celý výber zostal v rukách miest a obcí.
Po prerokovaní sociálnymi partnermi návrh poputuje na stredajšie rokovanie vládneho kabinetu. Vzhľadom na minulotýždňovú dohodu všetkých koaličných partnerov premiér predpokladá jeho hladké schválenie. Návrh štátneho rozpočtu by mal byť predložený do parlamentu a prerokovaný už na októbrovej schôdzi.
Predložený štátny rozpočet počíta s celkovými príjmami na úrovni 12,531 mld. eur a výdavkami v sume 16,277 mld. €. Štát by mal tak podľa návrhu hospodáriť v budúcom roku s rozpočtovaným deficitom v objeme 3,746 mld. €.
Schodok celého okruhu verejných financií, vrátane Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, miest a obcí a ďalších subjektov verejnej správy, je rozpočtovaný na avizovanej úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu. Deficit v tomto roku sa očakáva na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu.
Prioritami budúcoročného rozpočtu sú rezorty zdravotníctva, práce a školstva. Najväčšie škrty vo financovaní zo štátneho rozpočtu čakajú ministerstvá obrany či dopravy.
Počíta sa s jednopercentným nárastom miezd v štátnej správe. Ešte výraznejšie by si mali polepšiť učitelia, ktorých platy by mali vzrásť o 2,3 %.
Politické prekáračky o minimálnej mzde pokračujú
28. 9. 2009
Súčasné politické prekáračky o výške minimálnej mzdy na budúci rok, stále trvajú. Premiér navrhuje rozložiť jej zvýšenie do troch rokov, pričom ministerstvo práce a odbory trvajú na 8,1-percentnom náraste. To sa nepáči zamestnávateľom, ktorí naďalej trvajú na minimálnej mzde na súčasnej úrovni.
Odborári trvajú na dodržiavaní zákona. Zamestnávatelia sa odvolávajú na prepad HDP, čo automaticky znamená aj pokles produktivity práce, ktorý je východiskovým ukazovateľom na zvyšovanie miezd v podniku.
Premiér skôr presadzuje kompromisné riešenie. Objektívne treba povedať, že súčasnú výšku minimálnej mzdy poberá u nás menej ako 2 percentá zamestnancov.
Nemožno však zabúdať, že v konečnom dôsledku má výška minimálnej mzdy vplyv aj na daňový bonus, niektoré príspevky na podnikanie a tiež na platy tých, ktorí sú zaradení do minimálnych mzdových nárokov. Odvody živnostníkov minimálna mzda ovplyvňovať nebude. Ich výška od budúceho roku závisí od minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je stanovený konkrétnym percentom z priemernej mzdy v hospodárstve.
Zákonná minimálna mzda a sociálne zabezpečenie patria medzi najdôležitejšie nástroje hospodárskej politiky vlády pri znižovaní chudoby obyvateľstva. Z ekonomického hľadiska treba minimálnu mzdu chápať ako minimálnu cenu, ktorú zamestnávateľ musí zaplatiť obyčajne za najmenej kvalifikovanú prácu. Ak sa jej výška dostane nad rovnovážnu úroveň, a teda ponuka práce prevyšuje dopyt po nej, môže sa zvyšovať nezamestnanosť. Vo všeobecnosti platí, že minimálna mzda zvyšuje príjem tých, čo pracujú, na druhej strane znižuje príjem tých, čo zamestnanie nemôžu nájsť.
Zatiaľ sa nezdá, že odborári a zamestnávatelia nájdu spoločnú reč, a tak stanovenie výšky minimálnej mzdy na budúci rok ostáva ako vždy v tomto prípade na premiérovi, ktorý už naznačil kompromisné rozloženie 8,1-percentného zákonného zvýšenia na 4 plus 2 plus 2 percentá v nasledujúcich troch rokoch, čo možno pokladať za rozumné. Všetko bude závisieť na budúcom vývoji slovenskej ekonomiky, ktorá nebude iná ako v okolitých krajinách.
Drastické opatrenia na znižovanie astronomického deficitu verejných financií pripravuje náš bývalý štátny súputník. Očakáva sa, že v dôsledku týchto opatrení poklesne životná úroveň rodín s deťmi a dôchodcov.
Bolo by preto dobré, aby sa na Slovensku v rámci tripartitného vyjednávania našli alternatívy medzi zvyšovaním miezd a poklesom počtu zamestnancov, čo je v trhovej ekonomike objektívna realita.