Murphy radí
Na čo má človek rozum
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
(Murphyho zákony v bájkach)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Skúsenosť je to, čo získate, keď sa vám nepodarí dostať to, čo ste chceli.
Na to, aby človek bol úspešný, stačí, ak sa vyhne všetkým nepredvídateľným chybám skôr, ako sa vyskytnú.
Na človeka, čo sa vždy mýli, sa možno vždy spoľahnúť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy v parlamente
Zákon delenia zodpovednosti: Nikdy sa nevie s určitosťou, ktorý politik hovorí pravdu, ale vždy sa vie, kto ponesie zodpovednosť.
Zákon zmeškanej reakcie: Kým sa konečne parlament odhodlá zaujať stanovisko k niečomu dôležitému, už to nie je aktuálne.
Zákon zachytenia vetra: Dobrý poslanec si válov vždy sám nájde.
(Murphyho zákonník)