Murphy radí
Žiadna správa nie je iba dobrá
Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.
Radšej byť bohatým ako hlúpym.
Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek očami klasikov
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
Koho šťastena rozmaznáva, príde o rozum.
Never prítomnému šťastiu.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
(Myšlienky bez cla)