Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Sláva a peniaze...
Výhodou strednej cesty je, že sa z nej dá uhnúť na obe strany. (Ružička)
Ľudia, ktorí to vo svete niekam dotiahnu, sú tí, ktorí hľadajú okolnosti, ktoré potrebujú a keď ich nenájdu, tak si ich vytvoria. (George Bernard Shaw)
Najväčším omylom je nazdávať sa, že sa nikdy nemýliš. (T. Carlyte)
(Myšlienky bez cla)
Na čo má človek rozum
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)
(Zrnká úsmevu)
Murphyho rady
Ak si myslíš, že už máš dosť peňazí, poraď sa o tom s advokátom.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
Je pravdou, že na tomto svete každý človek žije z práce. Pravda, nie každý zo svojej...
(Murphyho zrnká II)