Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.

Po určitom čase je každý na takom mieste, na ktoré nemá schopnosti. Na vedúce miesta sa väčšinou dostanú tí, ktorí sú na riadenie najmenej vhodní.

Dobrý vedúci rozhodne aj z malého množstva údajov.

Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.

Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...

Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.

7. Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je tým vyššia, čím väčšia škoda tým vznikne.

6. Ak sa niečo mohlo pokaziť a predsa sa tak nestalo, tak potom len preto, že nepokazené to narobí viac škody.

9. V 90 % prípadov sa veci ukážu byť horšie, ako ste očakávali. Vo zvyšných 10 % sa ukážu byť aké zlé, že ste to ani nemohli očakávať.

Vec sa nakoniec nepodarí kvôli tomu, čo bolo vo vašich informáciách označené ako nemožný jav.

Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.