Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Čím viac dopravných prostriedkov máte na výber, tým horšie si vyberiete.

Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.

Druhá najhoršia vec na svete je neistota. Tou prvou je istota.

Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.