Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.
Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a úspech
Keď zistíte, kde toho druhého tlačí topánka, stúpiť mu na kurie oko už bude detskou hračkou.
S úspechom je to ako s voňavkou - akonáhle sa dostane na vzduch, vyprchá.
Kto chce nahor, musí najskôr ohnúť chrbát nadol.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphy v parlamente
Zákon relativity: Politika sama osebe nie je svinstvo, iba jej výsledky...
Ekologický zákon: Každá politická strana po krátkom čase pripomína žumpu. Najväčšie kusy sa dostanú navrch.
Zákon zbytočnosti: Parlamentná politika je jediná hra, pri ktorej nie je treba používať zdravý rozum.
(Murphyho zákonník)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
(Murphyho zrnká II)
Svetlá budúcnosť
Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)