Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.

História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Usmievajte sa, zajtra bude ešte horšie a pozajtra už možno vôbec nebude.

V deväťdesiatich percentách prípadov sa veci ukážu byť horšie, ako ste očakávali. Vo zvyšných desiatich percentách sa ukážu byť také zlé, že ste to ani nemohli očakávať,

Všetko na svete funguje len preto, aby sa to v najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť. Že sa to pokazilo, poznáte až potom, keď na to doplatíte.

Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom slede.

Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.