Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.

Dobré úmysly kombinované s hlúposťou narobia najviac škody.

Kvôli zachovaniu telesného a duševného zdravia treba správne návyky vyvažovať nesprávnymi zlozvykmi.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Neodstrániteľná chyba sa odhalí vždy až pri výstupnej kontrole.

Každý zákazník sa snaží porušiť prevádzkové podmienky, uvedené v technickom popise.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.